Pre väčšinu z nás nie je novinkou, že sa celá západná civilizácia nachádza v kríze rodiny. Máme vysokú rozvodovosť a veľký počet našich detí vyrastá bez prítomnosti oboch biologických rodičov – bežnejšie v rodine chýba otec.
Cirkev samotná sa čoraz častejšie musí venovať pastorácii rozvedených, pretože sa aj veľký počet kresťanských manželstiev rúca. Pre nedostatočnú trvácnosť manželstiev v Cirkvi narastá aj počet ľudí, ktorí pre civilný rozvod nemôžu pristupovať k sviatostiam.
Tento problém je najviac viditeľný pri veriacich v strednom veku. Dospelí ľudia, ktorí sa v stredných rokoch uchýlili k rozvodu, sa obvykle ocitnú medzi dvomi mlynskými kameňmi, pretože sa rozvodom formálne dostali do ťažkého hriechu, v ktorom nemôžu pristupovať k sviatostiam. Vo väčšine katolíckych farností sa na rozvod ako taký pozerá ako na čosi hanebné, a teda sa aj rozvedení farníci často vedome alebo podvedome vyhýbajú životu vo farnosti pre svoj stav. Civilný rozvod teda vo väčšine prípadov dovedie človeka k postupnému zanechaniu návykov praktizujúceho kresťana.
Kde sa začína problém s našou vysokou rozvodovosťou?
Odpoveď je jednoduchá:
Problém sa začína už v procese tvorby nových vzťahov a manželstiev.
Problémom číslo jeden je nepomer v zastúpení pohlaví v laickej Cirkvi.
Je všeobecne známe, že medzi praktizujúcimi kresťanmi je viac žien ako mužov. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že ženy tvoria približne 60% všetkých praktizujúcich laikov, ale v niektorých farnostiach je vidno, že aj toto číslo môže byť v skutočnosti ešte vyššie. Zvlášť počas bežných bohoslužieb a omší počas týždňa možno vidieť, že v kostole sú zväčša ženy, pričom väčšina z nich patrí do staršej vrstvy.
Obrázok (Pew Research Center): Oranžové krajiny sú tie, kde je viac praktizujúcich veriacich žien ako mužov. Takmer všetky kresťanské krajiny sú v oranžovej množine.
Nepomer pohlaví je však nepopierateľným problémom aj pre mladšie generácie.
Medzi dospievajúcimi a mladými dospelými kresťanmi sa tento problém začína prejavovať postupne. Prvý náznak hlboko zakoreneného problému je fakt, že veľká väčšina mladých praktizujúcich kresťanských mužov sa ožení medzi dvadsiatym a tridsiatym rokom svojho života, ale mnohým kresťankám sa v tomto veku nepodarí nájsť si v Cirkvi vhodného partnera.
Praktické zhodnotenie situácie môže vyznieť veľmi chladnokrvne, ale pravda je taká, že väčšina kresťanských mužov vo veku 20 až 30 rokov si môže do určitej miery vyberať spomedzi vyššieho počtu potenciálnych partneriek, pretože žien je jednoducho viac ako mužov, a teda veriace ženy nemajú rovnaké možnosti výberu.
Ak si mladá praktizujúca kresťanka stanoví podmienku, že by bola ochotná sa vydať len za muža, ktorý zdieľa jej morálne a duchovné hodnoty zakorenené v kresťanskej viere, táto žena má štatisticky oveľa vyššiu šancu, že zostane po tridsiatke sama, než mávajú praktizujúci kresťania mužského pohlavia, pretože počet potenciálne vhodných partnerov je skrátka prinízky.
Veľký počet mladých kresťanských žien si teda nemá kde nájsť vhodného veriaceho partnera, a preto aj po tridsiatke zostávajú samy.
Keď si to tieto ženy uvedomia, zostávajú im tri možnosti:
- Čakať, či sa im v Cirkvi nenájde partner aj po tomto veku – odkladanie problému.
- Zmieriť sa so životom v samote – teda žiť v mieri, ale bez manžela a detí.
- Vydať sa za nekresťana – a v konečnom dôsledku upustiť od kresťanských nárokov.
A tu sa začína prvý problém s našou rozvodovosťou. Veľká časť veriacich žien sa v konečnom dôsledku z čisto praktických dôvodov musí vydať za mužov, ktorí nezdieľajú kresťanský rebríček hodnôt. Tieto manželstvá sú formálne kresťanské, väčšina z nich sa začína sobášom v kostole, a predsa majú relatívne vysoké riziko rozvodu, ktoré sa štatisticky takmer nelíši od manželstiev uzatvorených čisto úradne.
Druhým problémom, ktorý je menej viditeľný, je prirodzená pohodlnosť kresťanských mužov, ktorí si v Cirkvi úspešne nachádzajú manželky.
Nakoľko je v Cirkvi mladých žien vhodných na vydaj viac ako mužov, platí pravidlo, že si títo muži môžu dovoliť byť vyberavejší ako ženy. Partnerku si môžu vyberať aj zo širšieho vekového poľa, pretože im pravdepodobne vo farnostiach zostali aj ženy, ktoré nemali možnosť sa vydať za svojich rovesníkov – a teda sa zvyšuje aj počet kresťanských manželstiev, v ktorých je manželka staršia od svojho manžela.
Inými slovami, dvadsaťpäťročný praktizujúci kresťan sa môže obzerať po vhodnej partnerke aj medzi dvadsaťročnými ženami, aj medzi svojimi rovesníčkami, a potom aj medzi tridsaťročnými ženami, pretože počet veriacich žien vo všetkých vekových kategóriách prevyšuje počet veriacich mužov.
Byť mladým veriacim mužom je zo sociálneho hľadiska prehnane pohodlné
Praktizujúcim kresťanským mužom hrozí nebezpečenstvo ďalšieho nezdravého pohodlia – skrátka sa nemusia báť, že by si po rozchode nenašli ďalšiu partnerku, lebo majú vysokú šancu si ju nájsť. V praxi sa teda bežne stáva, že mladý muž v Cirkvi pred sobášom chodil – bol vo vzťahu – postupne aj s niekoľkými dievčatami z kresťanského prostredia, avšak mladé kresťanské dievčatá sa nezriedka vydávajú za svoju prvú lásku.
V manželstve je táto výhoda mužov nad ženami ešte viditeľnejšia, pretože mladý muž hľadajúci si manželku v Cirkvi môže mať vysoké nároky na svoju potenciálnu polovičku – môže si dovoliť vyžadovať krásu, vzdelanie či duchovné hodnoty, avšak ona si nemôže dovoliť byť príliš náročná, pretože jej hrozí väčšie nebezpečenstvo, že by sa iný vyhovujúci partner nakoniec ani nenašiel.
Práve preto sa aj v čisto kresťanských manželstvách čoraz častejšie stáva, že si žena po rokoch uvedomí, že jej muž nakoniec vôbec nie je taký vyhovujúci, ako si pôvodne myslela – nemala však v zásade možnosť väčšieho výberu, a teda sa vydala za toho, ktorý sa do nej zamiloval prvý a aspoň spĺňal jej formálne požiadavky a bol veriaci.
A tak sa znovu zvyšuje pravdepodobnosť rozvodu, aj keď má manželstvo kresťanský základ, pretože nedostatok mladých mužov súcich na ženbu predstavuje širokospektrálne riziko pre celú našu spoločnosť.
Prvou hrozbou pre tradičnú rodinu je nedostatočná formácia a evanjelizácia chlapcov a mladých mužov
V konečnom dôsledku za vysokú mieru rozvodov tradičných rodín môže aj pretrvávajúca neschopnosť našej Cirkvi zabezpečiť zdravý pomer pohlaví medzi veriacimi. Je to chyba nás všetkých, našej pastorácie, ale aj nášho všeobecného naladenia v vzťahu k hodnotám viery.
Ak chceme zachrániť tradičnú rodinu, nepomer pohlaví v Cirkvi je prvým, hlboko siahajúcim problémom, ktorý musíme bezodkladne adresovať.
Líbí se vám tento článek? Podpořte fungování novinAbychom mohli vytvářet obsah, který čtete zdarma, spoléháme na dary od našich štědrých čtenářů, jako jste Vy.
Rádi byste nám pomohli pokračovat v této misi a měli tak možnost se na ní spolu s námi.
Autor: Patrik Lenghart Datum: 12. října 2019 Foto: Pixabay – ilustrační