Moje cesta k Bohu: Peter Lipták

 

Vyrástol som v dobrej rodine s tradičnou kresťanskou vierou, no Boha som osobne nepoznal. Celé to pre mňa bolo len súbor morálnych pravidiel a náboženských rituálov. Keď som prišiel do puberty, začal som rebelovať, chodiť do partie, v ktorej sme spoločne popíjali. Neskôr sme aj miešali lieky s alkoholom, potom prišla na rad marihuana, ktorú som zároveň aj pestoval. V 19-tich som prvýkrát vyskúšal heroín. Zo začiatku som sa bál si ho vpichnúť, tak som ho fajčil. Neskôr som spoznal aj iné drogy ako LSD a pervitín.

V dvadsiatich troch rokoch som už mal za sebou dva pobyty na psychiatrii a tiež trojmesačné liečenie na Prednej Hore. V septembri 1997 ma polícia chytila s necelými dvoma kilami marihuany v aute, pričom som mal na chate ďalšie rastliny, z ktorých sa dalo vyrobiť ďalších možno 7-8 kg. Súd mi neskôr zázrakom vymeral len 15 mesiacov s podmienkou na dva roky. O tom, že ma chytili bola dokonca krátka správa v televíznych novinách. Pár dní po tejto udalosti, keďže som bol vyšetrovaný na slobode, som po enormnej dávke alkoholu a pervitínu vopchal ruky do skrine elektrického napätia.

Dnes v tom vidím Božiu ruku, že som to prežil. Vtedy som to bral tak, že ma už ani smrť nechce. Niekoľko dní po tejto udalosti som odišiel na spomínané liečenie na Prednej Hore. Keď som sa vrátil po trojmesačnom liečení, bol som ľudsky rozhodnutý zmeniť svoj život. Toto moje rozhodnutie však vydržalo asi tak päť dní a potom to bolo ešte oveľa horšie ako pred liečením. Nedokázal som si predstaviť život bez drog – to radšej fetovať a zomrieť.

V októbri 1998 som bol pozvaný na evanjelizačné stretnutie organizované Katolíckou cirkvou. Hneď ako som vstúpil do haly, cítil som Božiu prítomnosť a počas chvál to bolo ešte mocnejšie. Uvedomil som si, že prežívanie „Jeho“ prítomnosti je „droga“, ktorú som celý život hľadal. Cítil som, že toto je skutočný raj a nie to, čo mi dávali drogy. Šiel som aj na modlitbu príhovoru. Keď na mňa modlitebníci vložili ruky, pocítil som, že predo mnou stojí osoba Ježiša Krista.

Samozrejme nie ako halucinácia alebo zjavenie, nie ako niečo čo možno vnímať fyzickými zmyslami. Jeho prítomnosť som vnímal svojím duchom, srdcom, nazvite to akokoľvek, no toto uvedomenie si Jeho prítomnosti bolo pre mňa reálnejšie ako to, čomu som dovtedy hovoril realita. Aj keď som pôvodne chcel zostať frajer, pod vplyvom Jeho lásky mi začali prúdom tiecť slzy, ani som sa neudržal na nohách, ale padol som na zem pod mocou Ducha Svätého. Stál som v pravde toho kým som, aký veľmi nehodný som, no zároveň ako ma On nevysloviteľne miluje.

Mal som pocit, že sa roztápa všetka tá špina môjho života. V duchu som mu povedal „Ježiš chcem teba – byť tvoj, prosím, premeň ma!“. V tej chvíli sa na mne naplnili slová Písma „Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové“ (2 Kor 5, 17).

Bol som v okamihu nadprirodzene vyslobodený z drogovej závislosti, alkoholizmu, aj fajčenia. Dokonca keď som odchádzal z tohto stretnutia, na zastávke stál fajčiar a ako som zacítil cigaretový dym, tak mi ten dym smrdel. Stal som sa skutočne novým človekom, “nové stvorenie”! Jedná sa tu o reálnu premieňajúcu Božiu moc, o zázrak. Psychiatri hovoria, že narkoman je úplne uzdravený, až keď sa nad ním privrie poklop na rakve. Musím povedať, že majú pravdu, ale je tu ešte vyššia pravda, Božie Slovo, ktoré hovorí, že s Kristom sme boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych aj my žili novým životom (Rim 6, 4).  Naozaj je to všetko o tom, že On za mňa zomrel na kríži, vstal z mŕtvych a daroval mi nový život.

O pár rokov neskôr som vyštudoval katolícku teológiu nie ako bohoslovec, ale ako laik. Pán ma povolal do služby evanjelizácie. V roku 2011 som sa oženil s Veronikou a v auguste 2016 sa nám narodila dcérka Ninka. Spoločne slúžime Kristovi, robíme rôzne evanjelizačné kurzy, evanjelizačné výjazdy do farností, škôl, na ulice. Som tiež pozývaný ako rečník na rôzne kresťanské konferencie a stretnutia, kde sa zdieľam s týmto svedectvom, ohlasujem evanjelium a modlíme sa za krst Duchom Svätým. Toto svedectvo o Kristovej záchrane som mal tiež možnosť niekoľkokrát hovoriť v rôznych rádiách, niekoľkokrát aj v televízii. Vďaka Bohu, za tie roky som mal milosť svedčiť a kázať tisícom a tisícom ľudí. To čo, je najdôležitejšie pre náš život a večnosť je odovzdať a podriadiť celý život Ježišovi Kristovi.

Ak si to ešte nikdy neurobil, na chvíľu sa zastav a modli sa túto modlitbu a urob to najdôležitejšie rozhodnutie, ktoré rozhodne o tvojej večnosti:

Pane Ježišu Kriste, ďakujem ti, že si za mňa zomrel na kríži a že si vstal zmŕtvych, aby si mi daroval nový a večný život. Dávam celý svoj život do tvojích rúk, prosím ťa, veď ma životom a priveď ma po jeho skončení k sebe do neba. Amen.

Mgr. Peter Lipták