Martin Kováč: Nová slovenská vláda

S vládou Igora Matoviča sa v spoločnosti od začiatku spájajú mnohé očakávania a nádej na zmenu. Osobne sa však radím skôr k tým hlasom, pre ktoré táto vláda síce nepochybne predstavuje zmenu, no nie celkom takú ako sme očakávali.

Napriek tomu začnem pochvalou. Výmena vlády sa tentokrát udiala v bezprecedentne náročnej situácii globálnej pandémie nového koronavírusu COVID-19. Odchádzajúca aj nová vláda však túto situáciu dokázali ustáť. Aj tu ale boli momenty, voči ktorým sa treba kriticky vymedziť, keďže viaceré vládne opatrenia komunikované na tlačovkách – napríklad povinná štátna karanténa či uzavretie hraníc – podľa všetkého nemali riadny zákonný základ, hoci v podstate išlo o správne kroky. To však neznamená, že sa môžu realizovať nesprávnou cestou. Za pozitívnu vlastnosť tejto vlády tiež považujem jej jasnú prozápadnú orientáciu Slovenska, ktorú garantujú viaceré osobnosti.

Problematickejšie už vnímam to, že kľúčovým vládnym spojencom protikorupčného Igora Matoviča s výrazne konzervatívnym poslaneckým klubom v NR SR sa stal mafiánom blízky Boris Kollár. Jeho plagiátorstvo a pochybný vysokoškolský titul aj zo svojej kresťanskej perspektívy vnímam ako podvod, krádež cudzích myšlienok a problém. Myslím, že toto spojenectvo nemôže bez zapretia protikorupčného a protimafiánskeho étosu autenticky fungovať.

Viacerých členov vlády tiež považujem za nepripravených na vedenie krajiny – či už vzdelanosťou, skúsenosťami alebo osobnostne. Sociológ Michal Vašečka to dobre vystihol, keď povedal, že nám dnes vládnu štvorkári. Považujem to za veľmi zlý príklad pre všetkých usilovných a čestne pracujúcich ľudí, ako aj pre naše deti, ktoré takto dostávajú v ľuďoch ako Boris Kollár či Petra Krištúfková a viacerých ďalších hanebné vzory správania.

Táto vláda bude tiež podľa mňa výzvou pre politickú reprezentáciu konzervatívnych kresťanov, ktorí dnes majú vďaka úzkemu spojeniu s Igorom Matovičom veľmi silnú pozíciu. Osobne som totiž presvedčený, že najväčším garantom náboženskej slobody je sekulárny štát, keďže práve ten cielene vytvára platformu, v ktorej môžu popri sebe v mieri spolunažívať rôznorodé skupiny obyvateľstva.

Som hlboko presvedčený, že vieru a kresťanstvo nie je možné presadzovať prostredníctvom štátnych zákonov. Kresťanstvo je slobodnou alternatívou, pre ktorú sa môže človek rozhodnúť, no nikto ho k nej nemôže prinútiť. Veriaci zároveň podľa mňa nie sú o nič lepšie kvalifikovaní na riadenie krajiny než neveriaci. O kompetentnosti rozhodujú iné faktory. Dúfam preto, že si túto skutočnosť uvedomia aj konzervatívni kresťania, ktorí dnes majú v rukách moc, a že nebudú narúšať sekulárny charakter nášho štátu, keďže aj dejiny nás učia, že by to v dlhodobom horizonte uškodilo všetkým veriacim.

Zároveň sa mi však nedá nevidieť isté paralely medzi situáciou v USA, ktorú reflektujú aj niektorí teológovia – a síce to, že populisticko-konzervatívnu vládu Donalda Trumpa od začiatku podporovali skupiny konzervatívnych rímskych katolíkov v spojení s niektorými evanjelikálnymi kruhmi. Spojivom tohto netradičného „ekumenizmu“ pritom boli v podstate výlučne politické ciele, ako napr. volanie po úplnom zákaze potratov či odporu voči partnerstvám LGBT+ ľudí. Osobne som presvedčený, že veriaci ľudia v politike majú na viac, ako na takýto negatívny program vymedzovania sa, odporu a apokalyptických scenárov.

Napriek tomu mi neostáva nič iné, než držať tejto vláde palce. Má historickú šancu presadiť viaceré kľúčové zmeny. V tomto ohľade dôverujem najmä predstaviteľom strán Za ľudí a SaS, že budú udržiavať správny kurz.

Abychom mohli vytvářet obsah, který čtete zdarma, spoléháme na dary od našich štědrých čtenářů, jako jste Vy.

Pomozte nám pokračovat v této misi a podílejte se na ní spolu s námi. 

Autor je kňaz Starokatolickej cirkvi a zakladajúci člen strany PS Datum: 7. července 2020  Foto: Úrád vlády SR – Igor Matovič