Čím dlhšie som v politike, tým viac spoznávam praktiky politikov a politické stratégie na udržanie si priazne voličov a moci. Sám pritom pomaly získavam politický cit, ktorým dokáže skúsený politik alebo politický marketér odhadnúť reakcie ľudí, a tak byť vždy o krok dopredu vo svojich stanoviskách, či reakciách na vzniknutú situáciu. Zároveň som však opäť a opäť svedkom, ako aj najlepšiu marketingovú stratégiu rozbije úplne náhodná udalosť, ktorá znenazdajky otočí všetko naopak.
V našej krajine je už od roku 2006 takmer nepretržite pri moci strana SMER-SD. Takáto dlhá doba vládnutia vytvorí pre kohokoľvek podmienky na ideálne uchopenie moci, ktorou dokáže sám pre seba vytvoriť optimálne podmienky pre úspechy aj v politickej súťaži.
Úplne evidentne je to vidieť v Rusku. Prezident Putin získal dobrou stratégiou takmer neobmedzenú moc, ktorou likviduje a rozdrobuje protivníka už pri jeho nástupe. Zároveň hrá geniálne na národnú hrdosť Rusov. Tí sa najmä po úspechu v 2. svetovej vojne považujú za vojenskú veľmoc. Po celej krajine nachádzame výstavy a múzeá zbraní a vojenskej techniky, organizujú sa vojenské prehliadky. Prezident si preto v jednom zo svojich posledných predvolebných príhovorov k Rusom zvolil pôsobivú prezentáciu ruskej vojenskej sily a novovyvinutých zbraní, ktoré nemá k dispozícii žiadna iná krajina na svete. Nie náhodou sa konali tohoročné prezidentské voľby presne v deň 4. výročia anexie Krymu Ruskom a hneď po zatvorení volebných miestností o 20:00 boli po celej krajine organizované oslavy víťazstva znovupripojenia Krymu k Rusku. Totiž, či sa nám to páči alebo nie, Krym je s Ruskom historicky veľmi silne spojený a väčšina Rusov preto tento polostrov nikdy nepovažovala za ukrajinský. Nuž a za tejto situácie už stačilo iba viesť svoju prezidentskú kampaň v národných farbách Ruska. To bolo v niektorých volebných miestnostiach dokonca ešte podporené aj tým, že k volebným lístkom komisia pridávala bielo-červeno-modré nálepky s textami ako: “Rusko je v mojom srdci”, “Rusko, to sme my” alebo “Každý hlas sa počíta”. Opozícia nemala šancu.
Reklama
Na Slovensku to Fico robil tiež veľmi dobre. Najskôr zjednotil ľavicu a následne systematicky rozbíjal štandardnú pravicu, čo pravicovo cítiacich ľudí ešte viac znechucovalo. Výsledkom bol vznik protestných strán. Zároveň na situácii profitujú aj liberáli z SaS, ktorí pomerne úspešne vytvárajú imidž proreformnej pravicovej strany. Tí boli verejnosťou považovaní za vinníkov povalenia poslednej Radičovej vlády a pre Sulíkove euroskeptické názory a liberálnu agendu boli pred poslednými voľbami na hranici zvoliteľnosti. Historicky na Slovensku však bolo baštou pravice najmä konzervatívne pravicové krídlo. Jeho voliči sa na súčasnej politickej mape Slovenska, najmä po vypadnutí KDH z parlamentu, nevedia dobre zaradiť. No a tak stačí súčasnej vládnej moci omieľať dookola, že neexistuje alternatíva k ich vládnutiu. A mnohí triezvo uvažujúci ľudia musia súhlasiť, že ďalšie voľby by tak či tak opäť vyhral SMER a že Kotlebovci zoberú pravici toľko hlasov, že nedokáže zostaviť vládu bez SMERu. Paradoxne, na Slovensku žije väčšina ľudí, ktorí majú pravicové cítenie a ľudí, ktorí si želajú zmenu súčasného spôsobu vládnutia. To sa naplno prejavilo už aj v posledných parlamentných voľbách, ale aj v nedávnych voľbách do vyšších územných celkov (VÚC).
Reklama
Ľudí však z tejto apatie zobudila krvavá tragédia. Brutálna, rituálna poprava dvoch nevinných mladých ľudí, ktorí si plánovali spoločný život, horlili po pravde a odkrývali zlo. Osudným sa im pravdepodobne stalo odkrytie zla, ktorého pôvod bol v jednom z najnebezpečnejších klanov talianskej mafie, a ktoré bolo prepojené aj na najbližších ľudí okolo premiéra Fica a niektorých politikov SMERu. Ľudia stratili dôveru, ľudia chcú žiť v bezpečnej krajine. Žiadajú predčasné voľby. Možno keby premiér Fico hneď vymenil ministra vnútra Kaliňáka, možno keby hneď podal demisiu… Možno by ešte zachránil situáciu a udržal by akú takú dôveryhodnosť strany SMER-SD. Lenže jeho kroky mi pripomínajú skôr zatvrdilé srdce faraóna. A tak prichádza jedna rana za druhou, ktorá okresáva z preferencií SMERu. Premiér Fico doteraz v kauze vždy jednal až s krížikom po funuse a preto jeho oneskorené a čiastočné ústupky ľuďom nestačia. Nuž uvidíme, čo bude ďalej. V každom prípade dôverujme Bohu, pre neho nič nie je nemožné. On je ten, ktorý zosadzuje a dosadzuje vládcov. Hovorí nám o tom aj biblická história. Proroci predpovedali pády veľkých a v tom období neotrasiteľných ríší. Aj na Slovensku razom padla zdanlivo neotrasiteľná vláda komunistov, či náhle skolaboval mečiarizmus. V nedeľu 25. marca si pripomíname 30. výročie sviečkovej manifestácie, ktorá sa stala predzvesťou veľkých zmien. Boh vždy vo svojom čase vypočul volanie svojho ľudu a uzdravil jeho krajinu. Verím, že aj naša krajina sa už čoskoro vydá novým smerom.
Autor: Marek Krajčí, je poslanec NR SR za stranu OĽaNO-Nova Foto: Wikipedia Commons