Róbert Petrilák spolu s manželskou Ivanou idú spolu robiť misiu na Ukrajinu. V rozhovore pre Křesťan dnes hovoria o dôvodoch ich rozhodnutia a Božom vedení v ich životoch.
Prečo ste sa rozhodli práve pre Ukrajinu?
Táto otázka sa nám spája s tým ako sme k povolaniu pre misiu prišli celkovo. V roku 2011 sme nezávisle od seba na KPM konferencii prežili povolanie pre zahraničnú misiu. V ten čas sme neboli manželia a ani sme spolu nechodili.
Róbert: Tesne pred KPM som počul o krátkodobých misijných pobytoch v Ukrajine. Vtedy som si povedal, že to by bola možno zaujímavá skúsenosť. Následne na KPM bol sobotný večer zameraný na misiu. Vnímal som ako ma Boh volá vojsť do napĺňania akútnych misijných potrieb. Potvrdzovali mi to slová speakra toho večera i premietnuté video. Po miestnosti boli rozvešané rôzne krajiny, ich potreby, religionistické zloženie obyvateľstva atď. Zastavil som sa najmä pri jednom plagátiku. V ten večer mi Boh položil na srdce práve pre Ukrajinu.
Ivka: Počas toho istého sobotného večera som si najskôr povedala, že je to veľmi potrebné – že sa budem modliť za to, aby Boh vyslal misionárov. Pán však ku mne začal hovoriť: „Ty pôjdeš.“ Znova a znova. Modlila som sa, aby mi to Pán jasným spôsobom potvrdil – tak, že to nebudem môcť spochybniť. V tú chvíľu Robi, ktorý sedel vedľa mňa sa zdvihol a odišiel k spomínaným plagátom. Následne za mnou prišiel môj vtedajší vedúci mládeže a povedal: „Ivka vnímam, že by si mala ísť na misiu.“ V ten večer som nemala presne vymedzenú krajinu – vnímala som všeobecne východne krajiny bývalého komunistického bloku. Božie vedenie k manželstvu s Robim mi skorigovalo aj konkrétnu krajinu – Ukrajinu.
Máte nejakú skúsenosť so zahraničnou misiou?
Róbert: Ešte v ten rok ako som prežil povolanie som sa ihneď prihlásil na krátkodobý misijný pobyt (organizátor – Cirkev bratská) do Zakarpatskej Ukrajiny – konkrétne v Mukačeve. Tento pobyt som absolvoval aj ďalší rok. Jednalo sa o cca 10 dní. Bol to vôbec môj prvý dotyk s Ukrajinou. Náplňou nášho pobytu bola výpomoc pri stavbe modlitebne a tiež programy s mládežou, evanjelizácia a práca s deťmi.
V roku 2016 sme sa spolu zúčastnili misijne cesty organizovanej Ambassadors for Christ do Macedónska. Hlavnou náplňou bola služba rôznym zborom, pouličná evanjelizácia a evanjelizačné zhromaždenia. Bol to veľmi silný a dynamický čas. Boh otvoril množstvo rozhovorov, možností kázania evanjelia, modlitby za ľudí a zázrakov. Pravdepodobne je to ovplyvnené aj krátkosťou tohto pobytu, no vnímali sme, že v niečom to bolo veľmi jednoduché, čo sa týka vytvorenia priestoru pre rozhovory a zdieľanie evanjelia. Akoby fungovalo – „doma nie si prorokom“ tu je však otvorená príležitosť za príležitosťou.
Aké kroky plánujete podstúpiť v príprave? Ovládate reč?
Aktuálne sa nachádzame v procese prípravy. Jedná sa o komplexný proces. Zahŕňa našu osobnú formáciu, budovanie vzťahov so zbormi na SK. V rámci prípravy tiež budujeme 6 podporných tímov (morálny, finančný, modlitebný, logistický, komunikačný a tím pomoci pri návrate) viacmenej podľa indícii knihy od Neila Pirola „Pošli a pomáhaj.“ Nejedná sa teda len o zháňanie financií či modlitieb, na ktoré sa misijná problematika zvykne zužovať, ale o komplexné zastrešenie. Čokoľvek z týchto vecí by sme vo fáze prípravy podcenili by sa nám mohlo vypomstiť priamo na misijnom poli.
Smerom k Ukrajine zase potrebujeme riešiť vzťah s miestnym zborom – momentálne najmä v osobe pastora, jazyk či otázku vízového procesu, bývania atď. Čo sa týka jazyka, obidvaja sme sa na strednej škola a Ivka aj na VŠ učili ruštinu. Čo sa týka ukrajinčiny, snažíme sa učiť prostredníctvom voľne dostupných materiálov. Ukrajinčine sa dá rozumieť, dostať sa však do fázy bežnej komunikácie či dokonca služby v tomto jazyku je výzva a predpokladáme, že k „uspokojivej“ miere dospejeme až priamo v Ukrajine.
V procese prípravy sú našimi mentormi slovenskí misionári, ktorí dlhodobo pôsobili v Indii – manželia Brenkusoví. Sú pre nás Božou odpoveďou na modlitbu.
Kde vnímate hlavný rozdiel medzi situáciou ľudí na Ukrajine a Slovensku?
Popri ekonomickej situácii (v ukrajinskej metropole Ľvov, kam sa chystáme je možné stretnúť skutočne hladujúcich chudobných a bezdomovcov, ktorým ide o život a vážia si každý kúsok jedla), religionistickej situácii (kým Slovensko zásadne formovalo západné kresťanstvo, na Ukrajine to bolo východné – pravoslávie čo sa podstatným spôsobom podpísalo na mentalite a myslení ľudí) by sme za hlavný rozdiel označili to, že Ukrajina a jej obyvatelia sú v našom ponímaní paralyzovaní strachom a atmosférou smrti dôsledkom už 5 rokov trvajúceho vojenského konfliktu. V jednom zbore, ktorý sme navštívili zaznela do publika otázka „Čo si myslíte čoho sa najviac boja Ukrajinci?“ Odpoveď z publika bola: „Moskaly“ (miestne posmešné pomenovanie Rusov). Jeden zo štartérov našej prípravy do UA – pri ktorom sme porozumeli, že už je čas ísť, bolo slovo: „ľud, ktorý sedel vo tme, uzrel veľké svetlo, a tým, čo sedeli v krajine a v tôni smrti, vyšlo svetlo.“ (Mt 4,16). Vieme, že tento text je o zasľúbení mesiáša pre Izrael. Veľmi silno sme však slová „sedel v tme“ či „krajina v tôni smrti“ vnímali pre kontext Ukrajiny. Veríme, že Boh má svetlo a nádej pre tento národ!
S akými spoločenstvami budete na Ukrajine spolupracovať?
Mnoho ľudí na Slovensku má rôzne kontakty v Ukrajine. My sami sme počas našej dovolenky v Lvive navštívili tri zbory. V jednom z nich Pán otvoril dvere k lepším rozhovorom. Veľmi nás zaujalo fungovanie tohto zboru a zároveň vnímame Božie vedenie k spolupráci. Zbor je súčasťou denominácie „Джерело Життя“ (Zdroj života). Radi však spoznáme širšie evanjelikálne spektrum. Na Ukrajine väčšinou nie je medzi evanjelikálnymi cirkvami tak rozvinutá spolupráca ako na Slovensku.
Neobávate sa dramatickej situácie na východnej hranici?
Mesto Ľvov v ktorom chceme naše misijné pôsobenie začať leží v západnej Ukrajine. Napríklad od Donecka je vzdialené cez 1200 km. Neznamená to však, že situácia je úplne pod kontrolou. Konflikt sa dotýka celej krajiny (aj keď nie priamo fyzicky). Ľvov vnímame ako strategické miesto pre náš začiatok a do budúcna zvažujeme posun viac na východ (to však môžu byť pomerne vzdialené predstavy). V každom prípade – držíme sa jedného. Božia vôľa pre nás je to najbezpečnejšie miesto, kde môžeme byť. Je bezpečnejšie sa v nej nachádzať v krajine, kde je konflikt ako byť mimo nej v krajine, kde je pokoj a mier. Toto vyznanie však neznamená, že by sme nemali žiadne obavy či strach a boli drsní hrdinovia. Je proklamáciou nad tým všetkým.
Financie zohrávajú dôležité úlohu v takýchto projektoch. Ako to máte vyriešené?
Bez toho, že by sme to chceli zduchovňovať, sme presvedčení, že ak do niečo Pán Boh povoláva, tak zabezpečuje všetky oblasti s tým súvisiace. Veríme, že je to cirkev (zbor, zbory), ktorá vysiela misionárov. Našou veľkou túžbou je, že nechceme, aby misia do UA bola chápaná ako naša individuálna akcia či projekt. Sme len jedným článkom v celej misii (minimálne popri ďalších dvoch – článok vysielajúci a prijimajúci). Sme presvedčení, že po časoch prijímania (misionárov, projektov, financií…) Boh smeruje Slovensko k tomu, aby sa vystrelo k ostatným národom. Veríme, že už teraz je tento čas a že myslenie, že my Slováci nemáme čo iným národom dať je nesprávne. Máme čo dať – čo Boh do nás vložil. Veríme, že keď sa misijne vystrieme k iným národom, Boh v konečnom dôsledku požehná Slovensko pretože blahoslavenejšie je dávať ako brať (Sk 20,35). Keď budeme viac prítomní v zahraničnej misii, bude nám to prinášať rast. V rámci tohto porozumenia sme prišli k pohľadu, že ak cirkev vysiela misionárov je potrebné, aby mala plnú účasť na misii. Aj preto sme spravili rozhodnutie, že nebudeme iniciatívne „zháňať“ finančnú podporu v zahraničí. Túžime potom, aby túto misiu prioritne finančne zastrešovali slovenské zbory či jednotlivci.
To, že idete ako pár vnímte ako výhodu? Neobávete sa, že zložité situácie spojené so zahraničnou misiou môžu mať negatívny vplyv na váš vzťah?
Určite to vnímame ako výhodu, resp. ako ideálnu cestu pre nás dvoch. Vzájomne sa dopĺňame a nevieme si predstaviť, že by sme robili veci, ktoré robí ten druhý. Pri jednej z modlitieb nám bolo prorocky hovorené, že Boh nás spojil a spolu spravíme viac ako každý zvlášť. Toto rozloženie vnímame aj priamo v rôznych oblastiach misie.
Každé vykročenie na misijné pole v sebe zahŕňa enormnú snahu nepriateľa a tlak na misionárov. Aj preto je nevyhnutné duchovné a modlitebné krytie. Máme nádej, že nový kontext, ktorý misia prináša – ocitnutie sa na cudzom mieste s ľuďmi, ktorých takmer vôbec nepoznáme nás naopak viac zblíži ako manželov. Popri misii, službe nás Boh chce budovať ako jednotlivcov a tiež ako manželov. Nepozerá na nás len ako na nástroje Jeho moci, ale pozýva nás do hlbšieho vzťahu s Ním.
Ako sa k tomuto rozhodmutiu stavia váš domovský zbor?
Sme súčasťou multilokálneho zboru. Naša časť v Banskej Bystrici je novozakladajúcim sa zbor (O nás nejde), čiže nás momentálne nemôže samostatne vyslať. Je pre nás však nevysloviteľne cenným, že náš zbor nás plne podporuje. Toto povolanie na našich životoch rozlišuje už dlhodobo a stojí za nami. Nemusíme nikoho presviedčať, nikoho motivovať. V rámci biblického modelu – zbor vysiela (vocatio externa) na základe rozpoznania Božieho povolania (vocatio interna) misionárov (Sk 13) sme plne integrovaní. Misia do UA nie je mimo činnosti nášho zboru. Je súčasťou jeho vízie a služby.
Spôsob ako osloviť ľudí patrí medzi najväčšie výzvy. Ako to chcete robiť vy?
Sú tu možno dve roviny. Jedna je tá, že nejde tak o „marketing“ ako o Božiu priazeň a pôsobenie v tomto procese. Modlíme sa, aby Boh uvoľnil misijné bremeno na vodcov a kresťanov v cirkvi a tiež, aby budoval misijné povedomie. Nejde nám len o to, aby sme sa my nejako „prešmykli“ do Ukrajiny. Túžime po tom, aby sa vybudovali spôsoby ako vysielať omnoho väčšie množstvo misionárov ako doteraz. Aby na Slovensku povstala misijná cirkev. Veríme, že keď sa niektoré veci prekopú, tak vyjde väčšie množstvo ľudí – už teraz sú povolaní a čakajú na vyslanie (nemusia byť však povolaní k budovaniu lokálnych misijných štruktúr). Keď Boh uvoľní bremeno pre zahraničné napĺňanie veľkého poverenia a keď bude zbudované misijné povedomie – praktické výzvy budú zrazu omnoho menšou prekážkou, ako by sa zdalo.
Druhou rovinou je rovina praktická. Je samozrejmé, že potrebujeme budovať vzťahy, a to na rôznych úrovniach. Vzťahy so zbormi, vodcami, jednotlivcami atď. Veľkou výzvou bude prinášať našu misiu na Slovensko už keď budeme v UA. Pretože ako sa hovorí „zíde z očí, zíde z mysle.“ Samozrejme mimo osobnej komunikácie či prezentácii v zboroch sme prítomní v online svete prostredníctvom webovej stránky, facebooku (@misia.petrilakovci) či instagramu (@misiapetrilakovci).
K tejto téme by sme ešte z hľadiska legitimity našich aktivít dodali, že v našej činnosti sa nachádzame pod požehnaním rady Apoštolskej cirkvi na Slovensku, ktorej súčasťou je aj naše spoločenstvo.
Líbí se vám tento článek? Podpořte fungování novinAbychom mohli vytvářet obsah, který čtete zdarma, spoléháme na dary od našich štědrých čtenářů, jako jste Vy.
Rádi byste nám pomohli pokračovat v této misi a měli tak možnost se na ní spolu s námi podílet?
Autor: Michal Nosál Foto: Róbert Petrilák