Komentátor denníka SME Peter Tkačenko minulý týždeň v texte venovanom prezidentským voľbám naznačil, že katolicizmus je „protizápadný“: „(…) ak Čaputová neuspeje, nebude to preto, že by bola žena, ale preto, akú politiku reprezentuje. Sekulárno-liberálnu, mestskú a otvorene prozápadnú. V slovenských podmienkach to môžeme pripodobniť k étosu protestantizmu v opozícii ku katolicizmu.“
Pritom práve katolicizmus ako taký Západ zadefinoval, či už pozitívne, alebo neskôr kritickou reflexiou. Aby sme tomu lepšie rozumeli: bez katolicizmu by nebolo Západu. Ak hovoríme len o slovenskom katolicizme dnešných dní, je nepoctivé definovať ho len cez panický strach jedného jeho prúdu zo zmeny spoločenského konsenzu na západ od Bratislavy vo vzťahu k rodine, pohlaviu, rodu a možno aj kultúre a náboženstvu. Ak to niekto robí, dopúšťa sa intelektuálnej nepoctivosti.
Jednak preto, že ignoruje existenciu takýchto prúdov aj na západ od našich hraníc, a to nielen v Európe, ale aj za Atlantikom. Aktívna skupina aktivistov vo Francúzsku organizuje pochody proti manželstvám párov rovnakého pohlavia. Mnohí katolíci v USA dali prednosť Donaldovi Trumpovi pred Hillary Clinton. A minulý týždeň obehla svet správa, že na konferencii Zjednotenej metodistickej cirkvi, druhej najväčšej protestantskej cirkvi v USA, delegáti odmietli plán svojich biskupov nazvaný „Jedna cirkev“, ktorý by umožnil miestnym kongregáciám, konferenciám a kléru samostatne sa rozhodnúť, či umožnia uzatváranie manželstiev osôb rovnakého pohlavia a vysväcovanie LGBTI pastorov. Namiesto toho prijali takzvaný „Tradičný plán“, ktorý potvrdil náuku tejto denominácie proti homosexualite. Znamená to, že títo všetci sú „protizápadní“?
Taktiež preto, že použitý kontrast medzi „étosom protestantizmu“ a katolicizmom v slovenských podmienkach je dnes úplne umelý, aspoň pokiaľ ide o oficiálne a verejne komunikované postoje kresťanských cirkví. Stačilo by spomenúť si na spoločné vyhlásenie kresťanských cirkví, katolíckej, protestantských aj ortodoxnej, k tzv. Istanbulskému dohovoru spred roka, či na to, ako rýchlo ECAV odňala kanonickú misiu vysokoškolskému pedagógovi doc. Prostredníkovi a ukončila pracovný pomer s liberálnym kaplánom pánom Pavlúsom.
Deliaca čiara v slovenskej spoločnosti dnes nevedie medzi protestantizmom a katolicizmom, ale konzervatívnejším (v zmysle: opatrnejším, podozrievavejším k zásadným zmenám v pohľade na spoločnosť a jej hodnoty) a liberálnejším (v zmysle: vnímajúcim tieto zmeny pozitívne, ako jediné správne) pohľadom na svet. Musel by si tiež všimnúť, že konzervatívnejší pohľad je dnes väčšinovo zastúpený rovnako medzi protestantami ako medzi katolíkmi, len v katolíckom prostredí je výraznejšie artikulovaný.
Rozdiel medzi konzervatívnejším a liberálnejším pohľadom môže ovplyvniť vzťah Slovenska k politickému Západu len vtedy, ak si ľudia nedajú žiadnu námahu s argumentami, ale cez nálepky a myšlienkové skratky vykážu legitímne názory väčšiny občanov z verejného diskurzu.
Peter Stach Autor je poradcom europoslankyne Anny Záborskej. Článok vyjadruje súkromný názor autora. Foto: screenshot YouTube – R. Mistrík sa vzdáva v prospech Z. Čaputovej