Kniha Židom je zakrytá rúškom tajomstva. Kazatelia pri spomienke na túto knihu používajú výraz „autor listu Židom.“ Oproti iným knihám Nového zákona nie je uvedený pisateľ tejto knihy a to vytvára priestor na špekulácie.
Žiadna novozákonná kniha neprepája Starý a Nový zákon viac než práve táto. Autor mal veľmi dobré znalosti židovskej histórie a chrámovej bohoslužby. Dôraz na Kristovu obetu v porovnaní s obeťami prinášanými do jeruzalemského chrámu poukazuje na to, že v čase písania knihy bol pred svojim zničením rímskou armádou. Väčšina novozákonných teológov sa zhoduje, že to bolo v čase panovania cisára Nera.
Jedným z dôvodov anonymného autorstva knihy mohli byť problematické vzťahy pisateľa k židovskej komunite, ktorej bol list určený. Autor mohol mať záujem, aby jeho osoba nespôsobila čitateľom zbytočné komplikácie a jeho postava neprekryla obsah samotnej knihy. Ďalšie dôležité informácie sa nachádzajú v samotnom závere knihy. V 13. kapitole vo veršoch 22-24 sa dozvedáme, že autor mal osobný vzťah s Timoteom, ktorý bol prepustený z väzenia. Spolu s ním sa v čase písania listu nachádza v Ríme, odkiaľ necháva pozdravovať veriacich v Palestíne. Vo verši 3 poslednej kapitoly autor prosí obzvlášť spomínať v modlitbách na väznených kresťanov.
Takže keď si zhrnieme tieto informácie, prirodzene nám z toho plynie osoba apoštola Pavla. Origen, jeden z cirkevných otcov, vyjadril presvedčenie, že autorom epištoly je Pavel.
Reklama
Stránka Zondervan Academy pripomína, že v prvých manuskriptoch sa kniha listu Židom nachádza hneď za knihou listu Rímskym spolu s ďalšími jeho knihami. V článku k tejto problematike uvádza, že sa v liste nachádza 150 slov, ktoré nie sú v žiadnej inej biblickej knihe. Ako argument proti autorstvu Pavla uvádza, že podľa štruktúry listu je zjavná veľmi dobrá znalosť gréckej rétoriky používanej pri argumentácii na presvedčenie publika k činom. Tieto rétorické schopnosti sa však prekladom strácajú a sú možné rozpoznať len v originálnom texte. Podľa autora článku je pisateľom knihy Židom skôr vzdelaný učenec než iný novozákonný autor.
Existuje názor, že autorom listu Židom je žena. Jej autorstvo by skutočne mohlo spôsobiť odpor čitateľov k akceptovaniu. Sú tu však niektoré argumenty proti tomuto názoru. Pisateľ v poslednej kapitole používa výraz „bratia“ (Žid. 13:1,22,24). Pričom je zrejmé. že pozdravy boli smerované aj od sestier. Ako ženský autor sa najčastejšie spomína Priscila.
Pre argument, že sa jednalo o kresťana druhej generácie svedčia niektoré biblické argumenty. Napr.: „Ako unikneme my, keď zanedbáme takúto veľkú spásu, ktorú začal ohlasovať Pán a potvrdili nám ju tí, čo ho počuli? (Židom 2:3). Verš poukazuje na to, že autor prijal evanjelium od niektorého z apoštolov a jednalo sa o kresťana druhej generácie. Ďalej práve spomínaného Timotea volá „bratom“ a nie svojim synom ako tak spravil Pavel v 1. Tim. 1:2.
Reklama
Brian Chilton vo svojom blogu vyjadril názor, že sa jednalo o kresťana druhej generácie, ktorý mal dobrý vzťah s Timoteom a pre neho je z tohto dôvodu autorom práve Pavlov verný spolupracovník na misijných cestách – Lukáš.
Autor David Allen na stránka got question? poukazuje na fakt, že citované pasáže zo Starého zákona sú zo Septuaginty (gréckeho prekladu SZ), čo nebolo jeho zvykom, keďže používal originálny hebrejský text alebo jeho parafrázu. A práve vyššie zmieňovaný argument, že pisateľovi sa dostalo evanjelium sprostredkovane od niektorého z prvých kresťanov (Pavel opakovane hovorí o osobnom zjavení evanjelia od Krista Gal. 1:12, 1 Kor. 11:23), prináša možnosť, že sa jednalo o Pavlovu kázeň, ktorú upravil Lukáš. Lukáš bol vzdelaný pohan, ktorý mal práve dobrú znalosť gréčtiny a používanie tohto jazyka pri štúdiu Starého zákonu bolo pre neho prirodzeným.
Luther aj Kalvín odmietali Pavla za autora listu, nemecký reformátor navrhol Apolla. Niektorí ďalší teológovia spomínajú Klementa, Barnabáša alebo Sílasa.
Autor: -mn- Foto: Wikipedia