A opravdu byl nemocen na smrt; ale Bůh se nad ním smiloval, a nejen nad ním, ale i nade mnou, abych neměl zármutek na zármutek.
Fp 2,27

Smútok a slzy sú súčasťou nášho života. Sú prejavom toho, že sme ľudia, ktorí nielen myslia, ale aj cítia. Citom, a nie rozumom život pri zrode človeka začal, citom, a nie rozumom na staré kolená aj končí. Čím citlivejší sme, tým viac trpíme. Čím viac nám bolo dopriané, tým viac plačeme, keď to stratíme. Niekedy sa zdá, že už viac neunesieme. Možno sa nám to zdá vždy, keď trpíme. Každá bolesť ako by nám prepichla srdce, ale zrakom zahmleným od sĺz nevidíme cestu vpred. Ježiša Krista neminul kalich horkosti, ale Boh ho nenechal trpieť naveky a vzkriesil ho z mŕtvych. V ňom máme nádej na Božiu pomoc aj my. V ňom máme zasľúbenie, že nás kríž nezvalí k zemi, ale že ho raz s Božou pomocou vymeníme za radosť.
Hospodine, nevládzeme sa povzniesť z našich bolestí a krívd; skloň sa k nám, prosíme, nech v nás napriek ťažkostiam znovu zaiskrí radosť z tvojej záchrany.

Sk 2,32-40 * Fp 3,17-21