Pohoda už po desiaty krát končila bohoslužbou. S Ankou Polckovou a Róbertom Bezákom sme hovorili o oslobodení ženy. Je to aktuálna téma. Ženy v našom svete preberajú zodpovednosť, volíme ich do čela štátu, v týchto dňoch sme si zvolili ženu do čela Európskej komisie. Na Pohode sme predstavili dve evanjeliové obrazy ženy: Máriu a Martu.
Mária sedí medzi učeníkmi. V tom čase to bola neslýchaná opovážlivosť. Iba mužovi patrilo miesto pri nohách učiteľa. Marta to nechápe, svoju identitu má jasnú. Vie kde je jej miesto. Stará sa o hostí. Keď ide do synagógy, spolu s ostatnými ženami vstupuje zadným vchodom. Z galérie ticho pozorujú mužov. Muži čítajú Tóru, spievajú žalmy, prednášajú modlitby.
Občas sa modlili i takto: „Nech je požehnaný Ten, kto ma nestvoril pohanom, psom, ani ženou.“ Marta to považuje za správne. Tak žila jej mama, stará mama, tak chce žiť i ona. Netúži kráčať nevyšliapanou cestou ako Mária. Keď ide na ulicu, zahalí si tvár závojom, ako sa na ženu patrí. Veď Eva zhrešila prvá a zviedla na hriech Adama. Nie len Hebrejská, ani Helénska kultúra nemala o žene vysokú mienku. Pythagoras napísal: Existuje princíp dobra, ten vytvára svetlo, poriadok a muža, existuje princíp zla, ten vytvára chaos, temnotu a ženu.
Sokrates učil, že žena je bytosť na pomedzí medzi človekom a zvieraťom. Podľa Aristotela muži boli stvorení na to, aby vládli a ženy na to, aby poslúchali. V takom svete sa Ježiš musel javiť ako mimozemšťan. Jeho postoj k žene šokoval i jeho vlastných učeníkov. Keď ho našli v dôvernom rozhovore s cudzou ženou pri studni boli zaskočený. Nenašli odvahu spýtať sa ho, čo od nej chce. Teraz Ježiš šokuje Martu. „Nedbáš že ma Mária nechá obsluhovať samu?“
Sťažuje sa mu. Čaká, že Ježiš pozrie prísne na Máriu a povie. „Ach, Mária, vieš dobre, že žene sa nepatrí sedieť pri nohách rabína. Chovaj sa ako slušná žena, choď a pomôž Marte“ On sa však usmeje: „Marta, staráš sa o mnohé, no potrebné je iba jedno. Mária si vybrala dobrý podiel a ten sa jej nevezme.“
Ježiš žil vo svete, ktorý sa ešte nezrodil. Vo svete kde to mnohé – rodová identita, sociálny status, rasa či národná príslušnosť, sú iba druhoradé atribúty dočasných rolí. Pre neho bolo podstatná iba jedno jediné, človek skrytý v každej ľudskej bytosti. O to jediné mu išlo, o večného človeka o jeho zjednotenie s Bohom v slobode, pravde a láske. Ježišova revolúcia však uviazla v dejinách cirkvi.
Stereotypy patriarchálnej i otrokárskej spoločnosti sa prenášali ďalej. Cirkevný otec Tertulián zastával mienku, že ženy by mali chodiť od hlavy po päty odeté do čierneho, lebo cez nich prišiel hriech na svet.
Hlavou nášho štátu je dnes žena. Súčasťou predvolebnej kampane bol zápalistý boj niektorých kresťanov proti dohovoru o násilí páchanom na ženách. Skrýva sa azda i za týmto odporom strach, že tam kde bránime ženu, ohrozujeme tradičnú rodinu založenú na patriarchálnej nadradenosti? Šéfredaktor kresťanského vydavateľstva Zondervan Stanley N. Gundry napísal: Jedného dňa sa budú kresťania hanbiť za to, že v mene Biblie obhajovali patriarchálny hierarchizmus, tak ako sa dnes hanbia za to, že v 19. storočí mnohí v mene Biblie obhajovali otroctvo.
Líbí se vám tento článek? Podpořte fungování novinAbychom mohli vytvářet obsah, který čtete zdarma, spoléháme na dary od našich štědrých čtenářů, jako jste Vy.
Rádi byste nám pomohli pokračovat v této misi a měli tak možnost se na ní spolu s námi.
Autor je teolog a publicista Datum: 26. července 2019 Foto: Facebook.com