Svet vydavateľstiev len zriedkakedy sleduje, ako nejaká kniha dosiahne status svetového trháku. Knihe Chatrč od Williama Paula Younga sa však podarilo viac než to. S viac ako 10 miliónmi predaných výtlačkov a prekladom do viac ako 30 jazykov sa zaradila medzi najpredávanejšie knihy históre a čitatelia sú z nej nadšení.
Young ju pôvodne vytvoril pre svoje vlastné deti. Jej obsah podáva odpoveď na otázku existencie zla a charakteru Boha prostrednícvom vyrozprávaného príbehu. V ňom hlavná postava, Mack, trúchli nad únosom a vraždou svojej 7-ročnej dcéry, keď zrazu dostáva príležitosť stretnúť sa s Bohom v chatrči, v ktorej bola zavraždená.
Boh je tu reprezentovaný afro-americkou ženou zvanou Tato (v anglickej verzii Papa), Ježiš židovským tesárom a Duch Svätý aziatkou Sarayou. Kniha je predovšetkým sériou rozhovorov medzi Mackom, Tato, Ježišom a Sarayou. Tieto konverzácie predstavujú Boha veľmi odlišne od Biblie. Tato vôbec nesúdi a usiluje sa prehlásiť, že všetko ľudstvo je už vykúpené.
Teológia Chatrče nie je v ústraní, práve naopak, slúži ako kostra dialógov. Prinajlepšom by sme ju mohli označiť za neobvyklú, v určitých aspektoch nepochybne za heretickú. Biblia nikde nepopisuje vtelenie Otca a Ducha Svätého. Ježiš vraví Mackovi, že je najlepšou cestou k Otcovi a Duchu Svätému, nie jedinou. Tato opravuje Macka tvrdením, „Ja nepotrebujem potrestať hriech človeka. Hriech je jeho trestom, zožiera ho zvnútra. Nie je mojím zámerom ho potrestať. Je mi potešením ho uzdraviť.“ Biblia nám však konzistentne predstavuje Boha ako svätého a spravodlivého Sudcu, ktorý určite potrestá hriešnikov. Myšlienka, že hriech je už “samotným trestom“ sa skôr hodí na východný koncept karmy ako na kresťanské evanjelium.
Vzťah medzi Otcom a Synom, opísaný v Jánovom evanjeliu 17. kapitole, je nahradený absolútnou autoritatívnou rovnosťou medzi osobami Trojice. Ježiš tu vraví Mackovi: „Tato je mi podriadená ako ja jej, Saraya mne alebo Tato Sarayi. Podriadenosť nesúvisí s autoritou alebo poslušnosťou. Je to všetko o vzťahu lásky a rešpektu. Takým istým spôsobom sme podriadení aj my tebe.“
Teória podriadenosti Trojice ľudskej bytosti, resp. všetkým ľudským bytostiam, je teologická novinka najnebezpečnejšieho druhu. Podstatou modlárstva je sebauctievanie a predstava podriadenosti Trojice v akomkoľvek zmysle ľudstvu je nepochybne modlárska.
Najkontroverznejším aspektom Chatrče je posolstvo univerzalizmu, všeobecného vykúpenia a úplného zmierenia. Ježiš vraví Mackovi: „Tí, ktorí ma milujú pochádzajú zo všetkých možných systémov. Ide o budhistov alebo mormónov, baptistov alebo moslimov, demokratov, republikánov a mnohých, ktorí nie sú súčasťou žiadnej náboženskej inštitúcie. Netúžim, aby sa stali kresťanmi, ale chcem, aby sa premenili na synov a dcéry mojej Tato, na mojich bratov a sestry, na mojich milovaných.“ Ak prihliadneme na kontext, nie je možné si nevšimnúť univerzalistický záver, o ktorý sa tu Young snaží. Tato presviedča Macka, že celý svet je s ňou zmierený. Mack na to reaguje: „Celý svet? Myslíš tých, ktorí v teba veria, že?“ Tato odpovedá, „Celý svet, Mack.“
Pri hodnotení tejto knihy musíme brať samozrejme na zreteľ, že je to dielo fikcie. Zároveň však podsúva aj množstvo teologických argumentov. Svet je plný známych románov a literárnych diel obsahujúcich chybnú teológiu. Kľúčovou otázkou však zostáva, či sú chybné doktríny len rysmi príbehu alebo jeho hlavným posolstvom. Pokiaľ ide o Chatrč, je zarážajúce, že množstvo čitateľov je uchvátených teologickým odkazom tejto knihy a nevidí rozpory medzi ňou a Bibliou v základných otázkach.
Všetko toto odhaľuje katastrofálny stav evanjelikálneho rozlišovania a ťažko ešte pochybovať, či je teologické rozlišovanie strateným umením amerických evanjelikálov. Odpoveďou na tento stav však nie je zakázanie Chatrčeani jej vytrhnutie z rúk čitateľov. Nemusíme sa báť kníh, ale musíme byť pripravení na nich správne reagovať. Zúfalo potrebujeme teologickú obnovu založenú jedine na biblickom rozlišovaní.
Chatrč je budíčkom pre evanjelikálne kresťanstvo. Popularita tejto knihy medzi evanjelikálmi môže byť vysvetlená jedine nedostatkom správneho teologického poznania a zlyhaním správne porozumieť Kristovo evanjelium. Stopy od straty umenia biblického rozlišovania vedú k hroznému stavu biblických vedomostí. Rozlišovanie bez doktrín neprežije.
Albert Mohler, Zdroj: www.pravdavlaske.sk