Toto je jedno z najcitovanejších slov, ktoré však nie je vždy až tak ľahké konať. Najmä, keď prežívame súženia a ťažkosti. No tieto slová, ktoré sa tiahnu ako červená niť nielen Novou zmluvou, ale aj celým Písmom, si musíme pripomínať. Radosť v Pánovi! Lebo ti požehná Hospodin, tvoj Boh, na celej tvojej úrode a pri každom tvojom počínaní. Preto sa raduj! (5. M 16:15b)

Tak sa teda môžeme radovať! Alebo, ako to vyjadril Dávid: „Hlavu mi pomazávaš olejom, je preplnený kalich môj.“ (Ž 23:5b)

Alebo v ŽALME 73, kde Asaf svedčí o svojej viere v Boha: „Ale mňa blaží Božia blízkosť.“ (Ž 73:28)

Musím sa priznať, že nie je vždy ľahké žiť v Božej blízkosti. Hebrejský text zo Žalmu 73 sa však môže preložiť aj takto: „Ale ja sa držím blízko Boha, ktorý je dobrý.“ A tak sa pozornosť odvracia odo mňa a dáva sa Jemu, ktorý je Otcom milosrdenstva a útechy. Radosť sa ukrýva v pravde, že nech sa akokoľvek veľa životných okolností zmení, ja mám právo žiť v blízkosti Boha, ktorý je dobrý.

… lebo tento deň je svätý nášmu Pánovi. Nebuďte smutní, lebo radosť z Hospodina je vašou silou. (NEH 8:10)

Radujte sa v Pánovi vždy! Keď si čítame Bibliu od začiatku dokonca, nemôžeme sa vyhnúť neustálym výzvam k radosti — a tiež sa nevyhneme slovíčku „v Pánovi“, čo je tým skutočným kľúčom.

Vždy! — t. j. za akýchkoľvek okolností! Aj keď všetko vyzerá úplne stratené a beznádejné! Nezávisle od toho, čo sa stane cez deň, nestrácaj správny smer! Nech oči veriaceho spočinú na Pánovi!

Ako mladý a znovuzrodený kresťan som často citoval slová o radosti. A naozaj som si myslel, že to je to, čo som robil, t. j. radoval som sa v Pánovi. Keď som stretol niekoho, kto si hovoril „kresťan“, ale neusmieval sa od ucha k uchu, myslel som si, že vo svojom živote dostatočne nezažil Krista. Pretože Boží Syn sa vždy radoval v Pánovi. A ja som mal skutočne dobrý dôvod na radosť. Lebo som získal úplne nový život. Môj dvojročný trest bol už odpykaný. Zbavil som sa okov alkoholizmu, čo ma naozaj držali na dne. Mnohí z mojich starých kamarátov boli zachránení a spasení. Mal som prácu, mnoho nových priateľov atď. Áno, skutočne, mal som toho mnoho, z čoho som sa mohol radovať. Myslel som si, že sa radujem v Pánovi. A keď sa zjavil nejaký kresťan, ktorý nebol až taký šťastný a nadšený, takmer som ho až udrel po hlave so slovami: „Navždy sa raduj v Pánovi!“ No neuvedomoval som si, že radosť v mojej hlave sa zakladá práve len na tom dobrom, čo sa mi deje. Ale Boh mi začal z toho všetkého brať.

Bral mi kúsok po kúsku, až som si myslel, že už nemám nič, z čoho by som sa mohol radovať. A tak som sa začal pýtať: „Kde si, Bože? Prečo mi nepomáhaš? Prečo si ma opustil?“ On však ku mne jasne prehovoril skrze svoje Slovo a skrze ostatných veriacich: „Curt, takto hovorí Pán: Vždy sa raduj v Pánovi!“ Ale keď všetko bolo také náročné a mnoho vecí ma bolelo, prežíval som slovo „radosť“ skôr ako úder do tváre. „Drahý Bože, prečo sa mi vysmievaš, uprostred toho všetkého smútku a trápenia? Ako sa mám radovať, keď život je taký ťažký? Veď už nemám nič, z čoho by som sa mohol radovať.“ Ale Boh povedal: „Ty sa predsa máš z čoho radovať. Veď máš predsa mňa! Ty ma nazývaš ničím? Nebol som to len Ja, z koho mala prameniť tvoja radosť… ?“

Život ma naučil, že zdrojom nášho šťastia nie je to, že sa všetky naše starosti pominú, naša bolesť utíchne, naše prekážky sa vytratia z cesty. Naším jediným istým zdrojom šťastia je samotný Pán. Žijeme v čase a kultúre, kde sebectvo a bezohľadnosť charakterizujú kresťanskú spoločnosť a jej zmýšľanie. Malý dôraz sa kladie na Boží charakter, Božiu osobu a nároky Božieho kráľovstva a príliš veľký dôraz na naše potreby a túžby.

Z času na čas môže prísť veľa dobrých okolností, z ktorých sa budeme radovať a budeme za ne ďakovať Bohu. Samotný základ našej radosti však musí stáť na niečom istejšom, ako len na radostných chvíľkach. Keď sa pokúsime pomiešať si vlastnú radosť s prežívaním a uspokojovaním sa s vecami, ktoré sú pominuteľné, naša radosť sa môže rýchlo zmeniť na smútok a trápenie. Preto, ak nemáme radosť, v našich kresťanských životoch nie je žiadna sila. Ten, kto nikdy neokúsil Božiu radosť vo svojom živote, nemá žiadnu moc, keď sa mu život zmení na búrku, úzkosť a príde utrpenie. Život sa môže skutočne veľmi rýchlo zmeniť.

Najmä, keď sa neustále stretávame s jedným neúspechom za druhým a drvia nás naše vlastné problémy a problémy sveta okolo nás, nie je ľahké nasmerovať svoje myšlienky a pohľady práve na Toho, ktorý hovorí: „Toto som vám povedal, aby ste mali pokoj vo mne. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“ (J 16:33)

Osobne sa musím priznať, že život mi spôsobil viac sĺz, ťažkostí a bolestí, ako som očakával vtedy, keď som si ako čerstvý kresťan spieval: „Požehnaná istota, Ježiš je môj.“ Ale tiež môžem povedať, že dnes mám niečo, čo som nevlastnil ani v tých najjasnejších dňoch. Vtedy moja radosť pochádzala zo všetkého toho dobrého, čo sa dialo okolo mňa. Keď sa potom vonkajšie podmienky zmenili, radosť zmizla.

V mnohých búrkach, bolestiach a sklamaniach a o nič menej sklamaniach v sebe samom, mi dal Boh zo svojej milosti pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum. Dal mi radosť, ktorá trvá, i keď mi po líci tečú slzy. Netvrdím, že vždy sa cítim dobre, ale mám možnosť žiť v blízkosti Boha, ktorý je vždy dobrý. Smiem sa radovať v Pánovi! Vždy!