Greg Laurie: Kto je Duch Svätý? II.

PLÁN DUCHA SVÄTÉHO PRE TVOJ ŽIVOT

„Lebo tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú telesne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne. A telesne zmýšľať je smrť, ale duchovne zmýšľať je život a pokoj“ (RIM 8:5–6).

Namiesto klamania, zarmucovania, uhášania či urážania a odmietania Ducha Svätého, by sme mu mali dovoliť slobodne pracovať v našich životoch.

DUCH SVÄTÝ USVEDČUJE SVET Z HRIECHU.

Duch Svätý usvedčuje alebo presviedča svet o hriechu tým, že v ľuďoch vyvoláva pocit viny a priestupku. Používa si usvedčenie, aby spôsobil, že neveriaci uvidia, ako potrebujú Ježiša Krista. Niektorí dobre mieniaci, ale pomýlení veriaci sa uchyľujú k — nátlakovým taktikám — aby niekoho priviedli k Pánovi. No v skutočnosti môžeme obráteniu zabrániť,  ak týmto spôsobom zasahujeme do práce Ducha Svätého. Jedine Duch Svätý môže pripraviť ľudské srdce na obrátenie.

Čo sa stane s ľuďmi, ktorí odmietajú usvedčenie Ducha Svätého? Často počujeme, že dobrí ľudia pôjdu do neba, zatiaľ čo zlí pôjdu do pekla. No Ján v 16:8–9 jasne ukazuje, že rozhodujúcim faktorom nie je byť dobrý alebo zlý. Večný osud človeka nie je ani tak otázkou hriechu, ale otázkou synovstva.

Najhorším možným hriechom je ignorovať usvedčenie Ducha Svätého a odmietať veriť v Ježiša. Keď sme už raz počuli evanjelium, naša vedomosť v sebe zahŕňa zodpovednosť. Ježiš povedal: „Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriech, ale teraz nemajú výhovorku pre svoj hriech“ (JÁN 15:22).

Duch Svätý nebude usvedčovať človeka donekonečna. Ak človek viac necíti vinu alebo ľútosť nad svojím hriechom, je to príznak toho, že takého človeka už Duch neusvedčuje. Ak človek odmieta veriť, že Ježiš Kristus je Syn Boží, nazýva Ducha Svätého klamárom a ostáva odsúdený (J 3:36; 1. J 5:10).

DUCH SVÄTÝ UISŤUJE SVET O SPRAVODLIVOSTI.

Skôr než môže človek úplne oceniť úžasnú Božiu lásku, musí najprv vidieť svoju vlastnú totálnu skazenosť a zúfalú potrebu spravodlivého Spasiteľa. K pyšnému, namyslenému človeku, ktorý si myslí, že Ježiša nepotrebuje, prichádza Duch Svätý so svojou usvedčujúcou, uisťujúcou silou a zjavuje mu pravdu (J 16:10). Naša vlastná spravodlivosť nikdy nenaplní Božie požiadavky (MT 5:20). Duch Svätý nám ukazuje, že bez Krista sme nespravodliví, a preto nemôžeme „zdediť kráľovstvo Božie“ (1. KOR 6:9).

DUCH SVÄTÝ UISŤUJE SVET O SÚDE.

Ježiš nehovorí o nejakom budúcom súde, ale o súde, ktorý sa už začal. Knieža tohto sveta (Satan) bolo odsúdené, keď Ježiš šiel na Golgotský kríž a zomrel namiesto nás. Satan tým v podstate stratil silu, ktorú nad nami mal, pokúšať nás konať veci proti Bohu. Duch Svätý chce, aby sme si boli vedomí tejto veľkej pravdy (J 16:11).

DUCH SVÄTÝ ZABRAŇUJE MASOVÉMU ŠÍRENIU ZLA.

V dnešnom svete je práca Ducha Svätého skrze cirkev potláčanou silou. Kým v našej súčasnej kultúre vidíme stupňovanie bezohľadnosti, nezmyselného násilia a nárast nedbanlivosti o ľudský život, je to ešte nič v porovnaní s tým, čo svet uvidí v posledných dňoch, keď si Ježiš príde po svoju cirkev.

„Veď tajomstvo neprávosti potajomky už pôsobí, ale prv musí byť odstránený ten, čo ho doteraz zdržiava“ (2. TES 2:7). Len čo sa jedinečná práca Ducha Svätého skrze cirkev zastaví (On stále bude pracovať, ale nie takým spôsobom ako to vidíme teraz), a viac nebude zadržiavať zlo, prevezme moc temnota.

DUCH SVÄTÝ SI POUŽÍVA VERIACICH, ABY ZMIERNIL ZLO.

Veriaci vystupujú ako soľ. V antických časoch mala soľ konzervačnú funkciu. Byť soľou znamená zastať sa dobra a pravdy a zastavovať rozmáhajúce sa zlo v našej kultúre. Ježiš povedal: „Vy ste soľ zeme. Ak však soľ stratí chuť, čím bude osolená? Na nič nie je už súca, len ju vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali“ (MT 5:13).

Veriaci vystupujú ako svetlo. Byť svetlom znamená svedčiť ostatným skrze dobré skutky, ktoré robíme, aby sme oslávili Boha. Tiež to znamená dať ostatným najavo našu vieru v Ježiša Krista. Hlásanie evanjelia je najúčinnejšou obrannou a útočnou zbraňou v našom duchovnom arzenáli. „Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach“ (MT 5:16).

DUCH SVÄTÝ SPÔSOBUJE OBRÁTENIE.

Ako súčasť úžasného procesu obrátenia nám Duch Svätý osobne dáva uistenie o prítomnosti Ježiša Krista v našom živote (RIM 8:16) a prebývaní v nás tým, že si z našich sŕdc robí chrámy (1. KOR 3:16). Práve dielom Ducha Svätého dostávame večný život v Božom kráľovstve (J 3:5; 6:63).

DUCH SVÄTÝ NÁS SPEČAŤUJE.

Písmo nám vraví, že keď sme uverili v Krista „boli sme spečatení zasľúbeným Duchom Svätým“ (EF 1:13). Tento opis nepriamo poukazuje na kráľovskú pečať, používanú za čias antiky. Čokoľvek spečatené kráľovskou pečaťou bolo jedinečnou známkou vlastníctva. Rovnakým spôsobom Boh spečatil nás: prítomnosťou a prácou Ducha Svätého v našich srdciach a životoch. Keď diabol prichádza, aby v našom živote urobil zmätok, je zastavený vlastníckou pečaťou.

Duch Svätý je tiež nazývaný „záruka nášho dedičstva“ (EF 1:14). Podobne ako keď platíte za kus tovaru zálohou, dokiaľ nemôžete zaplatiť v plnej výške, Boh dáva — preddavok alebo zálohu — Ducha Svätého, aby nám ukázal, že to naozaj myslí vážne! Zaručuje nám naše budúce dedičstvo: večný život v nebi s Ním.

DUCH SVÄTÝ NÁS UČÍ.

Keď čítame a študujeme Písmo, Duch Svätý nám môže dať neuveriteľné pochopenie toho, čo nám Božie slovo hovorí a chce povedať dnes (J 14:26). Keďže niektoré pasáže môžu byť náročné na pochopenie, ten istý Duch Svätý, ktorý Písmo podnietil nám môže svoje slová osvietiť (1. KOR 2:13).  Rovnako ti môže pripomenúť verše, keď slúžiš nejakému spoluveriacemu tým, že mu poskytuješ hlbšie poznanie Biblie.

DUCH SVÄTÝ NÁM POMÁHA MODLIŤ SA.

Často sme sklamaní, keď Boh neodpovedá na naše modlitby spôsobom, akým chceme my. Niektorí dokonca ukončia svoj vzťah s Bohom a úplne sa vzdajú. Možno nerozumieme pravému zámeru modlitby: Modlitba nie je prostriedok, ktorým zmeníš myslenie alebo vôľu Boha — je to prostriedok, ktorým Boh mení teba!

Skutočná modlitba sa pohybuje v kruhu: Začína sa v Božom srdci, jeho zámermi a túžbami. Boh potom vloží tieto túžby do tvojho srdca. A ty neskôr spätne Bohu vyjadruješ tieto túžby  v modlitbe.