V posledných desaťročiach sa náboženské zloženie krajín západnej Európy zásadne zmenilo. Mnohí ľudia naprieč Európou opustili náboženské presvedčenie a najmä mladšie ročníky v súčasnosti vykazujú vysokú úroveň sekularizácie. Západné krajiny zároveň zaznamenali nárast veku, v ktorom ľudia vstupujú do manželstva a zakladajú si rodiny. Okrem sekularizácie sú dôležitými hybnými silami tohto odkladu dlhšie trvajúce vzdelávanie, neskorší vek pri nástupe do prvého zamestnania, rastúce ceny bývania, vyššie náklady spojené s narodením detí a nové normy pre zakladanie rodiny. Odklad vstupu do manželstva súvisí aj s poklesom sobášnosti a nárastom podielu nezosobášených v populácii. Keďže formálne zväzky a sexuálna aktivita sú úzko prepojené, odklad sobáša by mohol mať dôležité dôsledky pre sexuálnu aktivitu.
Napríklad, zaznamenaný pokles frekvencie sexu medzi mužmi a ženami v Spojenom kráľovstve a iných rozvinutých krajinách za posledných niekoľko desaťročí sa pripisuje najmä poklesu sobášov a zvyšujúcemu sa podielu ľudí žijúcich bez partnera. Zároveň sa v Británii medzi mladšími ročníkmi znižuje stredný vek pri prvom pohlavnom styku, čo znamená vyššiu expozíciu sexu mimo formálneho zväzku.
SOUVISEJÍCÍ – 12 mýtov o manželstve a vzťahoch
Napriek týmto dôležitým potenciálnym dôsledkom poklesu vplyvu náboženstva a súvisiacich spoločenských zmien (ako sú nové rodinné usporiadanie), vzťahy medzi religiozitou, frekvenciou sexu a sexuálnou spokojnosťou nie sú dostatočne pochopené.
Doteraz sa výskum náboženstva a sexuálneho správania robil najmä v kontexte rizikového správania medzi dospievajúcimi a nezosobášenými mladými dospelými v Spojených štátoch. Tieto štúdie zdôrazňovali úlohu náboženstva pri podpore sexuálnej abstinencie a odrádzaní od predmanželského sexu; napríklad sa zistilo, že vyššia religiozita súvisí s neskorším začatím pohlavného života, zníženou pravdepodobnosťou príležitostného sexu a tiež menším počtom sexuálnych partnerov.
… nábožné páry… s väčšou pravdepodobnosťou investujú do praktík, ktoré zlepšujú kvalitu vzťahu…
Je pravdepodobnejšie, že nábožní ľudia budú vnímať sexuálnu intimitu v manželstve ako istú duchovnú kvalitu, čo pravdepodobne zvyšuje frekvenciu aj kvalitu sexu medzi veriacimi žijúcimi v manželstve. Podľa iného výskumu, nábožné páry, ktoré vnímajú svoje manželstvo ako posvätné, si s väčšou pravdepodobnosťou zachovajú postoje a investujú do praktík, ktoré zlepšujú kvalitu vzťahu, vrátane väčšej angažovanosti, udržiavania vzťahu (napr. prejavy láskavosti, lásky a náklonnosti) a času stráveného spolu, čo opätovne prispieva k manželskej sexuálnej spokojnosti. Podľa ďalšieho výskumu bolo zistené, že pravidelná návšteva bohoslužieb bola pozitívne spojená so sexuálnym uspokojením u mužov aj žien. Vyššiu sexuálnu spokojnosť medzi nábožensky založenými ľuďmi možno teda aspoň čiastočne pripísať tomu, že viac investujú do dlhodobého partnerstva a vzťahovej intimity.
SOUVISEJÍCÍ – Ďalších 12 mýtov o manželstve a vzťahoch
Skutočnosť, že predmanželské a mimomanželské sexuálne aktivity nie sú abrahámovskými náboženstvami podporované, vedie pravdepodobne k zníženej sexuálnej aktivite, ako aj nižšej sexuálnej spokojnosti medzi veriacimi jednotlivcami, ktorí nie sú zosobášení.
Štúdie v minulosti ukázali, že tí, ktorí častejšie navštevujú bohoslužby, majú väčšiu pravdepodobnosť, že vstúpia do manželstva, majú nižšiu pravdepodobnosť rozvodu a v priemere budú mať viac detí. Vo všeobecnosti majú nábožní ľudia negatívnejšie postoje k nezáväznému životnému štýlu a nezáväznému sexuálnemu správaniu. Zistilo sa tiež, že nízka úroveň religiozity a sekularizmus súvisia s pozitívnejším pohľadom na predmanželský sex, sex v tínedžerskom veku a mimomanželský sex.
Nezosobášení nábožní ľudia uvádzali vyššiu mieru spokojnosti so sexuálnym životom ako ľudia, ktorí nie sú zbožní, čo možno čiastočne pripísať rozdielnym očakávaniam od nemanželského sexu v rámci každej skupiny. U slobodných nábožensky založených ľudí je väčšia pravdepodobnosť celibátu alebo zriedkavejšieho sexuálneho života z vlastnej vôle, čo je v súlade s ideálnym sexuálnym scenárom pre ich súčasný rodinný stav. Preto napriek tomu, že majú menej často sex ako ich nenáboženskí rovesníci, je u nich väčšia pravdepodobnosť, že prejavia vyššiu spokojnosť so sexuálnym životom.
Keďže náboženstvo môže ovplyvňovať sexuálne postoje a správanie prostredníctvom hodnôt a presvedčenia o posvätnosti manželstva a manželského sexu, bolo poukázané na to, že vnútorné aspekty religiozity majú väčší význam pre sexuálne správanie ako verejné prejavy religiozity, ako je návšteva bohoslužieb. Štúdie, ktoré analyzovali rôzne typy náboženského správania, skutočne naznačili, že osobné prejavy religiozity, ako sú súkromné modlitby alebo iné domáce náboženské aktivity, sú lepšími prediktormi sexuálneho správania a spokojnosti v porovnaní s verejnými alebo inštitucionalizovanými ukazovateľmi náboženskej príslušnosti. Náboženská angažovanosť má s väčšou pravdepodobnosťou priaznivé dôsledky na blaho človeka, ak je založená na vnútornej motivácii a internalizovaných presvedčeniach, ako keď je jednotlivcom vnucovaná zvonka. Dôsledky náboženstva na frekvenciu sexu a spokojnosť sa teda môžu líšiť podľa rôznych aspektov religiozity.
V ďalšej časti sa pozrieme na to, či tieto doterajšie zistenia potvrdzuje aj najnovšia štúdia sexuálneho správania ľudí v Spojenom kráľovstve (Natsal-3).
___________________________________________________________________________________________
Autor: Ondrej Kolárovský Zdroj: idea-list.sk Foto: Oziel Gómez, Unsplash