Čo je to za Boha, ktorý prikazuje Izraelu vyhubiť celé národy?!1 Je to jedna z vážnych námietok voči kresťanskej viere. Vari Boh nie je láska? Vari Boh nie je odpúšťajúci? Väčšina ľudí dokáže akceptovať, že niekto vedie obrannú vojnu. Avšak väčšina ľudí dnes nepovažuje za správne ísť do vojny s cieľom zabrať vlasť niekomu inému a páchať pri tom genocídu.
V prvej časti sme sa pozreli na niektoré neuspokojivé pokusy o riešenie tohto problému. Pozreli sme sa na dôvody, ktoré udáva samotná Biblia pre vyhnanie a zničenie Kanaáncov (detské obete). Tiež sme mohli vidieť, že Boh konal podobne prísne aj s Izraelom, keď nasledoval praktiky pohanov. A tiež aj tu znovu potvrdzujeme, že tieto príbehy nemôžu byť žiadnym základom pre nejaké podobné konanie neskôr v dejinách či v súčasnosti.
SOUVISEJÍCÍ – Je Boh Biblie krutý? I. časť
Tieto príbehy popisujú udalosti, ktoré sa stali, ale žiadnym spôsobom nepredpisujú, čo sa má diať neskôr. Pri výklade Biblie je dôležité rozlišovať medzi popisom a predpisom. A rovnako aj medzi príkazmi, ktoré sú časovo ohraničené a tými, ktoré sú nadčasové. V prípade príkazov vyhnania a zničenia Kanaáncov šlo o časovo ohraničené príkazy. Viac sme o tom hovorili v prvej časti. Avšak bez ohľadu na to, či sme veriaci alebo nie, máme s takýmito Božími nariadeniami problém.
Ak tvrdíme, že niektoré rozhodnutia Boha sú nemorálne, na akom základe to robíme?
Newsletter Křesťan dnes – týdenní přehled nejdůležitějších zpráv
Je nepochybné, že sa nám mnohé rozhodnutia Boha nemusia páčiť. Naše preferencie však ešte nič nehovoria o tom, či je niečo objektívne dobré alebo zlé. Otázky dobra a zla nemôžu byť otázkou preferencie väčšiny. V dejinách sa neraz stalo, že väčšina súhlasila s vyslovene nemorálnym konaním. A platí to aj v menšom meradle. Napríklad, ak by aj väčšina žiakov v škole nepovažovala odpisovanie na písomke za vyslovene morálne zlé, to neznamená, že podvod je v poriadku.
Paradoxne tak argument, ktorý chceme použiť proti Bohu, vlastne hovorí v jeho prospech.
Ak teda chceme argumentovať proti Bohu, že genocída opisovaná najmä v knihe Jozue je morálne zlá, potrebujeme k tomu niečo viac ako len väčšinovú zhodu. Môžeme síce odmietnuť vieru v takéhoto Boha z dôvodu, že sa nám nepáči, a je to úplne legitímne, ale nemôžeme pritom tvrdiť, že ide o niečo viac ako len o naše osobné preferencie.
Asi sa zhodneme na tom, že genocída je morálne zlá. Dokonca môžeme ísť ešte ďalej a tvrdiť, že je zlá univerzálne a objektívne, bez ohľadu na to, koho sa týka, za akých okolností sa deje a v akom čase sa deje. Ide tu teda o nejaký univerzálny a objektívny morálny súd.
Ak hovoríme o univerzálnej morálke, hovoríme o tom, že morálne princípy a hodnoty existujú nezávisle od ľudských názorov alebo kultúrnych praktík. Sú považované za pravdivé a platné pre všetkých ľudí bez ohľadu na čas a miesto. Podľa tohto názoru sú niektoré činy vo svojej podstate správne alebo nesprávne, morálne dobré či zlé, a to bez ohľadu na kontext alebo presvedčenie jednotlivca či väčšiny. Len ak toto platí, môžeme odsúdiť dobyvačné vojny Izraela v Kanaáne ako objektívne zlé.
Na druhej strane sa môžeme v súčasnosti stretnúť so stále viac akceptovaným presvedčením, že univerzálna morálka nejestvuje, že je subjektívna a závisí od individuálneho alebo kultúrneho presvedčenia. To znamená, že morálka je ľudský konštrukt a že to, čo sa považuje za morálne alebo nemorálne, sa v rôznych kultúrach a historických obdobiach líši. Ak by platilo toto, tak by sme nemohli morálne odsúdiť dobyvačné vojny Izraela v Kanaáne.
Ak by sme tvrdili, že naša súčasná morálka je nadradená morálke staroveku, na základe čoho to môžeme vysloviť, ak zrelativizujeme samotné základy univerzálnych morálnych hodnôt?
Odkiaľ teda máme filozofický základ pre tvrdenie, že niektoré morálne hodnoty sú univerzálne a objektívne platné? Tu prichádzame k jednému z klasických argumentov pre vieru v Boha – tzv. morálny argument. Tento argument v stručnosti hovorí to, že ak chceme mať objektívne existujúce dobro a zlo, potrebujeme k tomu nejakú normu, ktorá je „nad“ tým. Ak nemáme nejakú normu, ako vieme posúdiť, ktorý čin je morálne dobrý alebo zlý? A ak máme morálny zákon, potrebujeme aj Zákonodarcu.
SOUVISEJÍCÍ – Aplikácia Biblia od YouVersion zverejnila trendy za rok 2022
Paradoxne tak argument, ktorý chceme použiť proti Bohu, vlastne hovorí v jeho prospech. Ak chceme kritizovať Boha, že koná nemorálne, nedokážeme to urobiť dostatočne dôsledne bez toho, aby sme Boha nepotrebovali práve kvôli tomu, aby sme isté veci mohli posúdiť ako absolútne dobré a zlé.
Sme schopní posúdiť Božie rozhodnutia?
Ak existuje Boh a je naozaj Bohom (vševedúci, všemocný, atď.), sme naozaj my kompetentní posudzovať jeho konanie? Kto nám dal to právo? Na základe čoho si ho prisvojujeme?
Inými slovami – ak by existoval Boh, ktorý je naozaj Bohom – zvrchovaný, všemocný, vševedúci, atď., kto som ja, aby som mohol do dôsledkov posúdiť jeho konanie či rozhodnutia? Môžu sa mi jeho rozhodnutia nepáčiť. Ale to je tak ako sa dieťaťu nepáči konanie či rozhodnutie jeho rodiča. Nič to nehovorí o tom, či rodič koná alebo nekoná správne. Môžem takého Boha odmietnuť, ale to je ako keď dieťa povie rodičovi, ktorý mu niečo odoprie: „Oci, mami, ja ťa už neľúbim“. Vieme, že nechať sa vydierať či manipulovať takýmito vyjadreniami dieťaťa (alebo kohokoľvek), je škodlivé pre obe strany.
Na toto nadväzujú hneď ďalšie dve otázky či argumenty.
Ak je Boh Bohom, Stvoriteľom, má právo ako tvorca rozhodovať o svojom diele?
Má právo IT inžinier vymazať software, ktorý sám vytvoril? Maliar zničiť svoj obraz?
Určite je človek viac ako nejaký tovar, ako nejaký výrobok. Myšlienka, že by niekto mal mať právo na náš život sa nám nepáči. Chceme si o ňom rozhodovať autonómne sami! Ale ak je Boh naozaj Bohom, naším Stvoriteľom, môže mať právo na náš život?
Pri tejto otázke sa cítime ohrození a je nám ťažké prijať, že by ktokoľvek mohol mať kontrolu nad naším životom. Na druhej strane, ak existuje Boh, ktorý je naozaj Bohom, tak sa tejto otázke nemôžeme vyhnúť. V skutočnosti, toto môže byť jeden z dôvodov, prečo človek odmietne vieru v Boha. Odmietnutie viery v Boha však túto otázku nevymaže.
Ak je Boh Bohom, môže mať dôvody, ktoré my nepoznáme a ani nemáme šancu pochopiť?
Túto myšlienku formuloval Timothy Keller v knihe Bolesť a utrpenie. Ani táto myšlienka sa nám nemusí páčiť. Chceme predsa poznať odpovede! Ale máme právo a moc brať Boha na zodpovednosť? Ak je Boh tou najvyššou a konečnou autoritou, nemáme sa kam inde odvolať. Nemusí sa nám to páčiť, ale skončili sme.
V knihe proroka Izaiáša sú nasledovné slová: Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – znie výrok Hospodinov – ale ako nebesá prevyšujú zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky. (Iz 55:8-9) Inými slovami je tu sformulované to, čo vyslovil Timothy Keller – nie sme schopní posúdiť do všetkých dôsledkov Božie rozhodnutia. My vidíme len niekoľko políčok filmu. On vidí celý film. Vlastne, on vidí všetky filmy a pozná všetky možné scenáre.
My poznáme stále len časť celého príbehu. Až keď poznáme celý príbeh, vieme posúdiť, čo bolo naozaj dobré a čo zlé. V tomto duchu hovoria aj ďalšie biblické texty: Nejedna cesta vidí sa človeku správnou, ale jej koniec môže byť cestou k smrti. (Pr 14:12)2. Pravdivosť tohto výroku potvrdí asi každý, kto sa niekedy pokúšal zorientovať v neznámom teréne, aj keď dôsledky nemuseli byť vždy natoľko tragické.
A aby to nebolo jednoduché, tak Biblia hovorí aj o tom, že aj vyslovene zlé veci môžu človeku, ktorý miluje Boha, poslúžiť k jeho dobru (por. R 8:28).
Z vyššie povedaného vyplýva, že ak existuje zvrchovaný a všemohúci Boh, tak má schopnosti, aby konal ako sa mu páči bez ohľadu na to, či sa to páči nám alebo nie. Toto však samo o sebe ešte nehovorí, či je Boh naozaj dobrý a či mu ide o dobro človeka.
Existencia zla a utrpenia vo svete vedie mnohých k pochybnostiam o Bohu či dokonca k zavrhnutiu myšlienky dobrého Boha.
Podobnú výčitku vyslovil svojho času Charles Baudelaire, že ak existuje Boh, potom je to diabol. Inými slovami – dobrý Boh by nemohol dopustiť toľko zla na tomto svete a už vôbec nie nejakú genocídu…
Známy liberálny teológ Bart Ehrman sa odvrátil postupne od viery k ateizmu práve kvôli otázke existencie zla. Na druhej strane, na tieto otázky dáva výborné odpovede napríklad už spomínaný Timothy Keller vo svojich knihách Dáva Boh zmysel? alebo Bolesť a utrpenie (viď nižšie).
Niektorí, ako napr. židovský rabín Harold S. Kushner, v knihe Když se zlé věci stávají dobrým lidem, tvrdí, že Boh je síce dobrý, ale nie všemohúci, a preto existuje zlo a utrpenie… Ale je potom Boh ešte naozaj Bohom? Vari sa Stvoriteľovi vymklo stvorenie z rúk? Boh to nezvládol? A je potom vlastne hodný našej úcty, keď je neschopný?
V tretej časti sa bližšie pozrieme na otázku: Aký je vlastne Boh? A prečo kresťania dokážu racionálne dôverovať Božiemu charakteru aj keď nie vždy rozumejú jeho rozhodnutiam.3
________________________________
Ilustračné foto: Jean Jacques Halans, Unsplash
Naše ďalšie tipy:
1Texty o genocíde, ktorú Boh prikázal vykonať Izraelu nad Kanaáncami: 2. Mojžišova 23:23-33, 5. Mojžišova 7:1-8, Jozue 6:21 a ďalšie.
2 Podobne aj: Nejedna cesta vidí sa človeku správna, ale nakoniec sú to cesty smrti. (Pr 16:25).
3Za všetky teraz aspoň jeden príklad, ktorý ukazuje, že Boha neteší utrpenie či záhuba človeka. Akože žijem – znie výrok Hospodina, Pána – nemám záľubu v smrti bezbožného, ale v tom, že sa bezbožný odvráti od svojho spôsobu života a bude žiť. Odvráťte sa, odvráťte od svojich zlých spôsobov života! Prečo máte vymrieť, dom Izraela? (Ez 33:11) Podľa tohto je loptička v skutočnosti na našej strane ihriska. A záleží od nášho rozhodnutia, aký bude koniec nášho príbehu.
Autor: Ondrej Kolárovský Zdroj: idea-list.sk Datum: 24. dubna 2023 Foto: Pixabay – ilustrační
Komunikátor, riaditeľ projektu idea-list. Pochádza z Bratislavy-Rače. Študoval teológiu na EBFUK v Bratislave, jeden semester aj na LTSP v USA. Pôsobil ako učiteľ, neskôr aj ako duchovný správca na ev. gymnáziu. Stál pri vzniku cirkevného zboru Košice – Terasa, cirkevnej škôlky, sociálno – misijného projektu Deti Afriky. Je šťastne ženatý a má 4 deti. Rád premýšľa o viere, živote a spoločnosti.
