Zverujete Disneymu výchovu vašich detí?

 

Poznáte tú scénu z rozprávky Kráska a zviera, v ktorej sa ľudia z chudobného malomesta rozhodnú prepadnúť zámok? Prostí ľudia láskyplnej povahy vymenia bagety za vidly, ovce za vrčiacich psov a úsmev za úškrn.

Dav ľudí hlučne vráža do tichého zámku, aby zabil to zviera! K tomu ich nabáda Gaston, ktorého Belle odmietla ako svojho nápadníka.

Scéna z rozprávky sa preniesla do života, keď rozhorčení rodičia reagovali na oznam, že vo svojom filme so živými hercami nazvanom Kráska a zviera, spoločnosť Disney po prvý raz uvedie „výlučne homosexuálnu“ scénu. Naša obľúbená klasická rozprávka z detstva náhle ožíva ako ďalšie miesto zápasu, na ktorom musíme pozorne chrániť svoje deti pred svetom dospelých.

Prišlo to naozaj tak náhle?

KRÁSKA A DAV

Sťažovanie má jasnú podobu: „Mal som takú radosť, že vezmem svoje dieťa na Krásku a zviera, ale teraz si tým nie som istý.“ „Nedokážem uveriť, že by do detskej rozprávky chceli prepašovať tento skrytý úmysel!“

Nad takými vyjadreniami si lámem hlavu. Nie preto, že si myslím, že by rodičia nemali byť zodpovední za to, čo sledujú ich deti, či sami rozhodovať o tom, kedy začať s diskusiou o témach, akou je homosexualita. Prekvapuje ma myšlienka, že teraz hovoria kresťanskí rodičia, že nevezmú svoje deti na Krásku a zviera. Teraz si uvedomujú, že nemôžu bezvýhradne dôverovať svetskej spoločnosti, že bude vo svojich filmoch robiť reklamu na ich kresťanský svetonázor. Teraz vyjadrujú, na ktorej strane stoja. Naozaj by sa nám to malo javiť ako niečo nové?

 

Naším poslaním ako vyhnancov je mať otvorené oči pri každom filme, rozhovore, každej piesni a knihe.

Moji rodičia ma nikdy nevzali na film bez toho, aby ho najprv preverili. Keď som bola staršia, bolo mojou úlohou urobiť prieskum, aby sme zistili, do čoho sa púšťame ešte predtým, než sme do toho šli. Ten fakt, že sme zodpovední a musíme myslieť na skryté úmysly, ktoré publikujú či vysielajú masmédia, by nemal byť pre nás kresťanov nový. Ak došlo k nášmu prebudeniu, že nemôžeme veriť všetkému, čo sa od Disneyho dostáva priamo k našim deťom, nie je naše prebudenie veľmi oneskorené? Akí sme naivní, keď predpokladáme, že Disneymu sme mohli veriť až doteraz.

UMENIE ODRÁŽA PRESVEDČENIE

Novinkou nie je ani to, že homosexualita sa v našej spoločnosti stáva normálnou a tak to bude pokračovať. Pre našu spoločnosť nie je Disney tým veľkým, zlým vlkom. Sú to čoraz viac kresťania, na ktorých sa hľadí ako na čudákov a nepriateľov. Pravých veriacich v Ježiša je stále menej, stáva sa z nich menšina. Je načase, aby sme prestali konať tak, akoby sme si mysleli, že je úlohou masmédií prinášať nám uspokojenie. Naším poslaním ako vyhnancov je mať otvorené oči pri každom filme, rozhovore, každej piesni a knihe. Nemali by sme sa rozhorčovať kvôli tomu, že slová nejakého režiséra, ktorému ide najskôr o publicitu, vyvolali kontroverznú debatu o jeho novom filme. Je dôležitejšie, aby sme sa viac zaujímali o možné ovplyvňovanie a tvarovanie kultúry, v ktorej sa nachádzame, a nielen pri tom pokrytecky krútili hlavou.

Je namieste vyjadriť želanie, aby Disney neposúval hranice v tejto oblasti. Je v poriadku, keď sme trochu sklamaní, že sú naše filmové plány zmarené. Áno, je dobré túžiť po našom večnom domove, keď nám naša spoločnosť pripomína, že sa tam nenachádzame. Nie každý kresťan, vyjadrujúci svoje obavy, to tak robí s vidlami v ruke. Tie pocity zármutku z hriechu sú opodstatnené.

Jednoducho sa nazdávam, že my ako pútnici vo svete, ktorý nie je naším domovom, by sme mali mať svoj pocit oprávnenosti posudzovať médiá.

DISNEY ZOSTANE DISNEYM

Keď som bola dieťaťom, môj otec pozastavil prehrávanie Pocahontas a mali sme dlhý, nezabudnuteľný rozhovor o panteizme. Bola som príliš mladá na to, aby som porozumela heréze vyjadrenej slovami „Všetky farby vetra rozoznáš“ (slovenský preklad časti pôvodnej piesne „Colors Of The Wind“, pozn. prekl.), ale on otvoril 1. kapitolu Listu apoštola Pavla Rimanom a hovoril nám, ako majú ľudia vo svojom hriechu blízko k tomu, aby uctievali „stvorené veci a im slúžili namiesto Stvoriteľovi“ (RIM 1:25).

Výchovu našich detí nemôžeme prenechať spoločnostiam Disney alebo Pixar, Dora či Sesame Street.

Jasné, homosexualita nie je panteizmus. Ale je dosť zaujímavé, že obidve témy sú obsiahnuté v tej istej pasáži spomínaného listu. Apoštol Pavol nám hovorí, že keď sa raz zriekneme Stvoriteľa v prospech stvorenia, striehne na nás každá bezbožnosť (RIM 1:29). Myslím si, že by nebol prekvapený z toho, že filmová spoločnosť bez kresťanského svetonázoru propaguje veci, ktoré nie sú v súlade s naším vyznaním viery. Či už opisujú nejaký konkrétny pohľad na svet, alebo sa snažia v pozitívnom svetle predstaviť homosexualitu, odhaľujú nám nové kultúrne „presvedčenie“, ktoré sa nedá ignorovať.

VYCHOVÁVAJTE ICH PODĽA KRISTA

Disneyho skryté úmysly nás môžu a nemusia šokovať, mali by však byť nadčasovou pripomienkou, že výchovu našich detí nemôžeme prenechať spoločnostiam Disney alebo Pixar, Dora či Sesame Street. Nie je o nič bezpečnejšie vziať svoje deti do kina na Disneyho rozprávku, či ich posadiť pred televízor, aby sledovali kreslený film. Tento svet nie je naším domovom a táto kultúra nie je naším spojencom a tomu by mala zodpovedať miera našej ostražitosti.

 

LIST APOŠTOLA PAVLA EFEZANOM 6:4 nám ako rodičom pripomína, aby sme svoje deti vychovávali „s prísnosťou a napomínaním podľa Pána.“ Nemôžeme od kultúry očakávať, že tu za nás urobí ťažkú prácu. Tým nemám na mysli, že sa nemôžeme rozčúliť, keď film, na ktorý sme chceli vziať svoje deti, uvádza posolstvá stojace v protiklade s tým, čo chceme, aby počuli; naopak, hriech by nás mal rozčúliť a znechutiť. Ale nemali by sme byť šokovaní či zhrození, keď sa stane to, čo sa stať musí.

PRÍLEŽITOSŤ NA ROZHOVOR

Či už ide o posolstvo vo filme, nejaký rozhovor v škole alebo citové prejavy ich vlastných hriešnych sŕdc (JER 17:9), sme zodpovední za to, aby sme svoje malé deti učili a usmerňovali.

Pre vašu rodinu to môže znamenať, že sa vopred dohodnete pozrieť si nejaký film teraz a vážne sa porozprávať o skrytých úmysloch Hollywoodu pred alebo po filme, či aj pred, aj po. Pre inú rodinu to môže znamenať, že pomôžu svojmu dieťaťu pri rozhovore so spolužiakmi správne odpovedať na otázku, prečo nevideli nový film. V každom prípade je toto vzácna príležitosť, ktorú nesmieme premárniť.

Tento svet nie je naším domovom a táto kultúra nie je naším spojencom.

Bez ohľadu na to, či bude táto „výlučne homosexuálna“ scéna neškodná alebo plná detailov, tento film nám nevnucuje novú myšlienku — ale odráža ideológiu našich blížnych. A liekom pre túto ideológiu nie je slepý hnev, ale cieľavedomé ohlasovanie Kristovho evanjelia, ktoré sa začína pri našich deťoch, či už si ten film pozrieme alebo nepozrieme.

 

Zdroj: Chcemviac.com , JASMINE HOLMES © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Categories: Společnost

Leave A Reply

Your email address will not be published.