Židovskí veriaci slávia sviatok Jom Kipur

Na Jom Kipur dáva Hospodin odpustenie od niektorých hriechov z minulosti. Nie je to však len také jednoduché, alebo dokonca automatické odpúšťanie. Je spojené s predpokladom hlbokého duševného očistenia sa od hriechov a úprimného pokánia. Treba sa pred tvárou Hospodina plne zriecť všetkých hriechov, treba ich vidieť z bezprostrednej blízkosti a ako výsledok očistenia nasleduje zmierenie sa s Hospodinom. Božia milosť je veľká, ale odpustenie na základe duševného a telesného pokánia sa týka len hriechov voči Hospodinovi, nie hriechov, ktorých sme sa dopustili voči blížnym. Na zmierenie medzi ľuďmi treba odpustenie človeka (ľudí), ktorým sme ublížili. Inak povedané, Hospodin sa v tejto veci obvykle nemieša medzi ľudí. Preto sa očakáva, že hriešnici podľa možnosti napravia to, čo zlé v minulosti spôsobili a pokúsia sa zmieriť sa so svojimi blížnymi. Vidíme, že základnou myšlienkou Jom Kipuru je zmierenie, očistenie svedomia, bojom proti zlu a pre dobro. Zmierenie s Bohom, aj s ľuďmi. Zmierenie mravného sveta s jediným Hospodinom dejín. Jom Kipur dáva dôveru v ľudstvo, bez ktorej sú dejiny nezmyselné.

Podľa starých zvykov zapaľuje na Jom Kipur hlava rodiny dve sviečky, jednu doma a druhú v synagóge. Symbolizujú dve druhé tabule zákona, s ktorými v tento deň schádzal Mojžiš z hory Sinaj. Ako všetky sviatky, aj Jom Kipur začína večer predchádzajúceho dňa. V synagóge sa pri tejto príležitosti zhromažďujú aj tí, ktorí obvykle na bohoslužby nechodia. Nálada je slávnostná a vážna. Niektorí veriaci sú oblečení do bielych šiat, symbolizujúcich čistotu a nový život.Prvá z modlitieb je Kol Nidre (všetky sľuby). Vyslovuje sa v nej ľútosť a pokánie za všetky falošné sľuby, či už boli dané dobrovoľne, alebo pod nátlakom. Ranná modlitba na druhý deň pripomína doby, keď veľkňaz v Jeruzaleme vstupoval do svätyne a trikrát prosil o odpustenie: za seba, za svojich blížnych a za celý národ. Aj my prosíme o odpustenie za naše hriechy. Poslednou modlitbou je Neila, záverečná modlitba vyjadrujúca nádej na odpustenie. Na deň Zmierenia sa tiež trúbi v synagóge na šofar.

Ľudovým zvykom pochádzajúcim z dávnych čias je kappara alebo tiež kappores. Zoberie sa kohút (prípadne hus alebo iný vták), zatočí sa nad hlavou a hovorí sa 107. žalm a modlitba synovia človeka. Tento obrad má naznačiť prenesenie hriechov z človeka na zviera. Starí mudrci však k tomu dodávajú, že ceremónia bez úprimného pokánia nemá zmysel.

 

Zdroj: uzzno.sk
Foto: Wikimedia

 

Categories: Společnost

Leave A Reply

Your email address will not be published.