Pápež František sa vo štvrtok z Vatikánu na 26 minút obrazom i zvukom spojil so šesťčlenným tímom Medzinárodnej orbitálnej stanice ISS (International Space Station). Posádka lode „Misia 53“ v americko-rusko-talianskom zložení si vypočula päť otázok od neho v talianskom jazyku, ktoré sa týkali nielen bežných vecí na vesmírnej stanici, ale aj vecí, ktoré presahujú človeka.
Astronómia podľa slov hlavy katolíckej cirkvi ľuďom pomáha „uvažovať nad nekonečnými horizontmi vesmíru“. Prvá otázka sa preto týkala toho, aké miesto má človek vo vesmíre. Diskusiu zo strany obyvateľov ISS viedol jediný Talian na palube Paolo Nespoli z Európskej vesmírnej agentúry ESA.
„Myslím si, že našim cieľom je pochopiť to, čo nás obklopuje. Zaujímavosťou však ostáva, že čím viac toho poznáme, tým viac si uvedomujeme, že toho poznáme málo,“ uviedol Nespoli, ktorý by bol rád, ak by v budúcnosti mohli do vesmíru cestovať nielen inžinieri a fyzici, ale aj teológovia, filozofi, básnici a mohli tak zažiť, čo to pre svet znamená „mať vo vesmíre človeka“.
Druhá pápežova otázka mala ešte hlbší význam. Astronautov sa opýtal, aký význam má volať „lásku“ silou, ktorá hýbe vesmírom. Ruský kozmonaut Alexander Misurkin nachádza odpoveď v známej publikácii Antoina De Saint-Exupéryho „Malý princ“. Láska je podľa jeho slov oná „sila, ktorá dáva schopnosť položiť život za niekoho iného“.
Františka ďalej zaujímalo, prečo sa šestica rozhodla stať vesmírnymi letcami a čo je zdrojom ich radosti na Medzinárodnej orbitálnej stanici. Ako prvý odpovedal ruský kozmonaut Sergej Nikolajevič Rjazanskij. Inšpiráciu našiel u starého otca, ktorý pracoval na vývoji sovietskej družice Sputnik.
Ako druhý reagoval veliteľ ISS Randolph Bresnik z americkej NASA, pre ktorého je obrovským darom „hľadieť von a vidieť to, čo stvoril Boh z jeho perspektívy“.
„Veľmi sa mi páčilo, čo ste vy dvaja povedali. Prvý z vás išiel k vlastným koreňom, aby toto mohol vysvetliť. Išiel až k starému otcovi. A vám, ktorý pochádzate z Ameriky, sa podarilo pochopiť, že zem je príliš krehká… A vám sa podarilo ísť a vidieť to ‚očami Boha‘. Máme tu teda starého otca a máme tu Boha, naše korene a našu nádej a našu silu. Nikdy nezabudnite na svoje korene. Som rád, že to od vás počujem. Ďakujem.“
K slovu sa dostal aj americký astronaut Joseph Acaba, ktorý pozitívne odpovedal na štvrtú pápežovu otázku, či „cestovanie vo vesmíre mení veci, ktoré v každodennom živote považujeme za samozrejmosť“. Piata pápežova otázka smerovala k spolupráci medzi vesmírnymi letcami v čase, keď „je spoločnosť veľmi individualistická“.
Pre amerického astronauta Marka Vande Heia je práve rôznorodosť prvkom, ktorý im pomáha byť silnejšími. „Keď budeme spoločne pracovať, môžeme dokázať väčšie veci, než keby sme ich robili individuálne,“ odpovedal rodák z Portorika.
Reklama
„Ste takým malým palácom zo skla,“ dodal na záver krátkeho rozhovoru s členmi Medzinárodnej orbitálnej stanice ISS pápež František, podľa ktorého „celosť je viac než súhrn jednotlivých častí“:
„Toto je príklad, ktorý nám dávate. Ďakujem, drahí priatelia. Chcel by som povedať drahí bratia, lebo vás považujeme za zástupcov celej ľudskej rodiny vo veľkom projekte výskumu, ktorým je vesmírna stanica. Zo srdca vám ďakujem za tento rozhovor, ktorý ma veľmi obohatil. Nech vás žehná Pán, vašu prácu a vaše rodiny. Budem sa za vás modliť a vy sa tiež, prosím, modlite za mňa. Ďakujem.“
Zdroj: Vatikánský rozhlas, Foto: Youtube
