Dario Máček: Božie meno a jeho charakteristiky

 

Božie meno a jeho prívlastky nám ukazujú aký Boh je a kým je. Máme v niečom nedostatok, alebo potrebu? Ja Som, ktorý som. Ja Som, ktorý ťa živím a nasycujem, Ja Som tvoja útecha, tvoja múdrosť a sila, Som tvoja spása, Som tvoje uzdravenie, Som chlieb z neba, Som Dobrý Pastier, Som svetlo sveta, Som vzkriesenie a život, Som všetko…čo potrebuješ.

V dávnejších časoch si ľudia dávali mená, ktoré vystihovali svojho nositeľa. Veď napríklad Izák (Jic-chak) sa nazýval Syn smiechu, lebo Abrahám aj Sára sa smiali, keď počuli od Boha, že v starobe budú mať syna. Izák mal dvoch synov Ezava a Jakuba. Rebeka, jeho žena mu porodila dvojičky, pričom mladší držal pätu staršiemu, preto dostal meno Jakub (Jakaqóbh) – Držiaci sa za pätu. Ďalšie hebrejské mená sú Ján (Jochanán) – Boh je milostivý, Jozef (Jóseph) – Boh pridá, rozhojní, Alžbeta (Elišewah) – Bohu zasvätená, Mária (Myrjam) – Bohom Jahve milovaná, Izaiáš (Ješajahu) – Jahve spasí, Jeremiáš (Jirmijahu) – Jahve povyšuje,
Nehemiáš (Nehemijahu) – Jahve potešuje. Podobne to bolo aj so slovanskými, či germánskymi menami. V súčasnosti sa viac–menej dávajú mená, podľa toho, aké sa nám páči a lepšie znie.

Aké meno však vystihuje Boha? A má Boh meno?

Vtesnať Boha do jedného mena je priam nemožné. Ako obsiahnuť nekonečného, skutočného a živého Boha, pôvodcu života do nejakej pomyslenej krabičky ľudského pomenovania? Je to podobné tomu, ako keď chcel kráľ Dávid pre Boha postaviť chrám. Toto hovorí Pán: „Nebesá sú mojím trónom a zem podnožou mojich nôh. Aký je to dom, čo mi postavíte? Aké miesto pre môj odpočinok? Veď toto všetko spravila moja ruka i stalo sa to všetko?(Iz 66, 1-2) 

Napriek tomu sa Boh k človeku počas dejín neustále približoval, zjavoval mu seba. Dokonale a naposledy sa vyjavil vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi. Najprv sa Boh predstavuje Abrahámovi ako Silný Boh Všemohúci (El-Šaddaj), potom ďalej Mojžišovi a Izraelskému národu ako Som ktorý Som (Jahve) a nakoniec ako Otec (Abba), ktorý miluje svoje deti, za ktoré nechal zomrieť vlastného Syna.

Je istá náboženská skupina, ktorá si veľmi zakladá na Božom mene a zdá sa, akoby to bolo najdôležitejšie z celého ich učenia. Neveria však v Ducha Svätého ako Osobu, len ako nejakú energiu, v posmrtný život a Ježiša považujú „len“ za Božieho Syna, nie však Boha.

Treba si však uvedomiť, že keď myslíme Boha s veľkým B, myslíme na Boha Izraela, Boha kresťanov, Boha, ktorý je, vždy bol a vždy bude. Boha, ktorý je skutočný a nie boh, alebo bôžik, modla, ktorú si vymysleli a zhotovili ľudia vlastnými rukami. Napriek tomu v multikulturálnom prostredí je niekedy potreba odlíšit Boha od bôžikov a bohov, ktorým sa ľudia klaňajú a im slúžia. Preto aj Boh pri stretnutí s Mojžišom sa vymedzuje a predstavuje ako Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Izáka a Jakuba, predstavuje sa ako Som, ktorý Som (Jahve) = večné bytie, aby bolo jasné, kto je, že je skutočný a pravý Boh medzi množstvom bohov a božstiev, ktoré uctievali Egypťania.

Príbeh z knihy Genezis nám to ukazuje jasnejšie:

Mojžiš pásol ovce svojho tesťa, madiánskeho kňaza Jetra. Keď raz hnal ovce na púšť, došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tu sa mu zjavil Boží anjel v ohnivom plameni z tŕňového kríka. Keď naň hľadel, videl, že tŕňový krík horí plameňom, ale nezhára. Vtedy si Mojžiš povedal: „Pôjdem a obzriem si ten čudný jav. Prečo tŕňový krík nezhorí.“ Keď Pán videl, že prichádza, aby si to obzrel, Boh naňho z tŕňového kríka zavolal: „Mojžiš, Mojžiš!“ On odpovedal: „Tu som.“ I hovoril mu: „Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá!“ A pokračoval: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha. A Pán mu povedal: „Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny do krajiny krásnej a priestrannej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, do bydlísk Kanaánčanov, Hetejcov, Amorejčanov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov. A teraz došlo volanie Izraelitov ku mne a ja som videl útlak, ktorým ich Egypťania sužujú. Preto poď, pošlem ťa k faraónovi! Vyvedieš môj ľud, Izraelitov, z Egypta!“ Tu Mojžiš povedal Bohu: „Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vyviedol Izraelitov z Egypta?!“ On mu povedal: „Ja budem s tebou a toto ti bude znamením, že som ťa ja poslal: keď vyvedieš ľud z Egypta, budete uctievať Boha na tomto vrchu.“

Boh zjavuje svoje meno

Mojžiš povedal Bohu: „Ja pôjdem k Izraelitom a poviem im: “Boh vašich otcov ma poslal k vám.” Oni sa budú pýtať: “Aké je jeho meno?” A čo im odpoviem?“ Boh povedal Mojžišovi: „Ja som, ktorý som!“ – a dodal: „Toto povieš Izraelitom: “Ja-som”(Jahve) ma poslal k vám!“ A Boh Mojžišovi ešte povedal: „Pán (Jahve), Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, ma poslal k vám. Toto je moje meno naveky a takto ma budú spomínať z pokolenia na pokolenie. (Ex 3, 1 – 15)

Jahve – z hebrejčiny ha-vah (sloveso byť) – ten, ktorý je, ktorý existuje. SOM (Jahve) ma poslal k vám. Meno (JA) SOM vystihuje plnosť jeho bytia. Existenciu samu v sebe.

Z Jeho existencie povstalo všetko, čo existuje. On to udržuje a riadi a všetko sa raz vráti späť do jeho existencie.

*Slovo JHVH (Jahve) je zložené z hlások י (jod) ה (he) ו (vav) a ה (he). Pôvodná hebrejčina samohlásky nepozná a písalo sa z prava do ľava. Izraeliti z veľkej úcty pred Božím menom, aby snáď neporušili Božie prikázanie a kvôli tradícii nevyslovovať Božie meno, ale radšej ho nahrádzať slovom Adonai (Pán), sa stalo to, že výslovnosť mena sa časom pozabudla a dnes nie je možné s istotou tvrdiť, aká je pôvodná výslovnosť. Väčšina znalcov Biblie sa prikláňa k výslovnosti „Jahve“ *(zdroj Wikipedia)

V knihe Exodus 34, 4 – 7 čítame:

Mojžiš teda vykresal dve kamenné dosky, také, aké boli prvé, a včas vstal a vystúpil na vrch Sinaj, ako mu prikázal Pán; do rúk vzal tie dve tabule. Keď sa potom Pán zniesol v oblaku, Mojžiš sa postavil k nemu a vzýval Pánovo meno (Jahve). Potom Pán (Jahve) prešiel popred neho a volal: „Pán (Jahve), Pán (Jahve) je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný. On preukazuje milosrdenstvo tisícom, odpúšťa neprávosť, zločiny a hriech, ale nič nenecháva nepotrestané: on navštevuje vinu otcov na deťoch a detných deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia!“

V tejto časti poznávame nielen Božie meno, ale aj aký je Boh. Milostivý, láskavý, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný. Odpúšťa neprávosť, zločiny a hriech, ale nenechá nič nepotrestané – hriechy a neprávosť, ktoré si človek neprizná, v pýche ich prevádza a nevyzná ich Bohu v ľútosti s predsavzatím sa hriechu vyhýbať.

 V Novej Zmluve sa nám Boh predstavuje vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi. Ježiš = Jehošua = Jahvešua = Boh zachráni, spasí.

Je Ježiš Boží Syn? Áno. Je Ježiš Boh? Áno. Jedna z troch osôb trojjedinného Boha.

Ježiš hovorí o sebe:

Hovorím vám to už teraz, skôr ako sa to stane, aby ste uverili po­tom, keď sa to stane, že Ja som. (Jn. 13:19)

Ježiš im teda po­vedal: Keď vy­z­dvih­nete Syna človeka, vtedy spoz­náte, že Ja som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma na­učil Otec. (Jn.8:28)

Ja som (Jahve) = Som ktorý Som (večné bytie) Predstavenie Boha na vrchu Horeb.

Ja a Otec sme jed­no. (Jn.10, 30)

…aby si všetci ctili Syna, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. (Jn 5, 23)

Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja. (Iz 9, 5)

Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ (Jn 20, 24 -28)

Kombinácie Božieho mena JHVH a vlastnosti, ktoré Ho vystihujú:

Jahve JirehBoh, ktorý si vyhliadne, ktorý zabezpečí.

Prvýkrát sa toto označenie vyskytuje v príbehu Genezis, kde Abrahám má obetovať svojho syna Izáka. Po tom, ako Boh na neho zavolá, aby neubližoval svojmu synovi, Abrahám pozdvihne svoje oči a vidí baránka zamotaného za rohy v tŕní, ktorého potom obetuje. Abrahám pomenuje to miesto Jahve Jireh – Boh, ktorý si vyhliadne, ktorý zabezpečí, sa postará.

Tu zdvihol Abrahám oči a uzrel barana, ktorý bol rohami zachytený v kroví. Abrahám podišiel, barana vzal a obetoval ho ako zápalnú obetu namiesto svojho syna. A Abrahám nazval toto miesto „Pán vidí“ a tak sa ešte aj dnes hovorí: „Na vŕšku Pán uvidí“. (Gn 22, 13 – 14)

Ekumenický preklad:

Abrahám sa rozhliadol a v kroví uzrel barana zachyteného za rohy. Abrahám šiel, vzal barana a obetoval ho namiesto svojho syna ako spaľovanú obetu. Abrahám nazval toto miesto: Hospodin (Jahve) sa postará. Tak sa dodnes hovorí: Na vrchu sa Hospodin postará. (Gn 22, 13 – 14)

 V tomto príbehu vidíme aj predobraz toho, čo sa má stať. Boh zabezpečí baránka, ktorý má byť obetovaný za človeka. Baránka Ježiša Krista, ktorý sa obetuje za ľudstvo. Boh si vyhliadol, zabezpečil Ježiša Krista ako výkupnú obeť za hriechy človeka. Ako bol baránok v tŕní zamotaný za rohy, podobne aj Syn človeka má tŕňovú korunu okolo svojej hlavy.

Boh ďalej hovorí Abrahámovi: Pretože si poslúchol môj hlas, v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme. (Gn 22, 18)

Keď poslúchneme Boží hlas a uveríme v Ježiša Krista, ktorého On zabezpečil pre našu spásu, potom na nás prechádza aj Abrahámovo požehnanie. Stávame sa duchovným Izraelom, Božím vyvoleným ľudom, kráľov­ským kňazs­tvom, jeho vlast­ným svätým národom, aby sme zves­tovali veľké skut­ky Toho, ktorý nás po­volal z temnoty do svoj­ho pred­iv­ného svet­la. (1. Pt 2, 9)

Jahve Nissi – Boh je moja zástava, môj víťazný prápor, moje víťazstvo

Keď vyšli Izraeliti z Egypta a zázračne prešli rozdeleným Červeným morom suchou nohou po jeho dne, pokračujú na ceste do zasľúbenej zeme a tam na púšti bojujú s kmeňom Amalek.

Tu prišiel Amalek a pri Rafidim napadol Izrael. Vtedy Mojžiš povedal Jozuemu: „Vyber nám mužov a choď bojovať s Amalekom! Ja budem stáť na končiari vrchu s Božou palicou v ruke.“ A Jozue urobil, ako mu uložil Mojžiš, a dal sa do boja s Amalekom. Mojžiš, Áron a Hur vystúpili na končiar vrchu. A kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael, len čo ruky spustil, víťazil Amalek. Ale Mojžišovi ruky oťaželi. Tu vzali kameň a podložili mu ho a on si naň sadol. Áron a Hur mu ruky podopierali jeden z jednej a druhý z druhej strany, a tak zostali jeho ruky v rovnakej polohe až do západu slnka. A Jozue porazil Amaleka a jeho ľud ostrím meča. Pán potom prikázal Mojžišovi: „Zapíš to na pamiatku do knihy a vštep Jozuemu do uší, že (aj) pamiatku na Amaleka úplne vytriem spod neba.“ Nato Mojžiš postavil oltár a nazval ho Pán (Jahve) je moja zástava. (Ex 17, 8 – 15)

 Jahve RaffaBoh je lekár, uzdraviteľ

Boh sa predstavuje ako lekár: Povedal: Ak budeš naozaj poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je v jeho očiach správne, ak poslúchneš jeho príkazy a zachováš všetky jeho ustanovenia, nedopustím na teba nijakú chorobu, akú som dopustil na Egypťanov, lebo ja, Hospodin (Jahve), som tvoj lekár. (Ex 15, 26)

a môj ľud, po mne pomenovaný, sa pokorí, bude sa ku mne utiekať a odvráti sa od svojich zlých ciest, vypočujem ho z nebies, odpustím mu hriech a jeho zem uzdravím. (2.Kr 7, 14)

Opovrhnutý a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred ktorým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a my sme si ho nevážili. Naozaj, on niesol naše choroby a naše bolesti ho obťažili. My sme si mysleli, že je ranený, Bohom doudieraný a opovrhnutý. On však bol prebodnutý za naše hriechy, zdrvený za naše neprávosti. Trest, ktorý nám priniesol pokoj, spočinul na ňom a pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie (Iz 53, 4 – 5)

On sám na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili pre spravodlivosť. Jeho ranami ste boli uzdravení. (1.Pt 2, 24) 

Jahve Savaot – Pán Boh zástupov

Pomenovanie JHVH Savaot sa vyskytuje v známom príbehu boja medzi Filištíncom Goliášom a Dávidom, kde Filištínec sa posmieva Dávidovi aj celému Izraelu a Dávid ho nakoniec poráža prakom a kamienkom z potoka.

Filištínec sa Dávidovi vyhrážal: Poď ku mne, nech tvojím telom nakŕmim nebeské vtáctvo a poľnú zver. Dávid odvetil Filištíncovi: Ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom, ja však idem proti tebe v mene Hospodina zástupov (Jahve Savaot), Boha bojových šíkov Izraela, ktorého si hanobil.(1.Sam 17, 44-45)

Hľadajte dobro, a nie zlo, aby ste žili, a vtedy Hospodin, Boh zástupov (Jahve Savaot), bude s vami, tak ako hovoríte. (Ám 5, 14)

Jahve Sidkenu – Pán je naša spravodlivosť

Hľa, prídu dni – hovorí Pán -, že upevním slovo blaha, ktoré som prisľúbil Izraelovmu domu a domu Júdovmu. V tých dňoch a v tom čase dám Dávidovi vyklíčiť spravodlivý výhonok, ktorý bude konať v krajine právo a spravodlivosť. V tých dňoch Júda dosiahne spásu a Jeruzalem bude bývať v bezpečí a budú ho volať: “Pán (Jahve), naša spravodlivosť”. ( Jer 33, 14 -16)

Toto proroctvo proroka Jeremiáša sa vzťahuje na prisľúbeného Mesiáša, v ktorom dosahujeme spravodlivosť a spásu. Iba v Ježišovi Kristovi dosahujeme spravodlivosť prostredníctvom jeho obete na kríži a vyliatej krvi, keď zadosťučinil našim hriechom a vymazal náš dlh. Keďže Boh je spravodlivý, niekto musel trpieť za hriech. Nebol si to ty, ani ja, ale Boží Syn. A keďže Bohu sa musí obetovať len bezchybná obeť, bezchybný baránok, mohol to byť len Ježiš Kristus. On je ten bezchybný Baránok, bez hriechu, ktorý vzal naše hriechy na seba a trpel namiesto nás. Neuveriteľný, až zarážajúci plán spásy nášho Boha, kde láska Boha k človeku sa prejavuje v tom, že necháva zomrieť svojho Syna namiesto nás, aby sme my, ktorí veríme, mali život v ňom.

Keď sedel (Pilát) na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.“ (Mt 27, 19)

Veď aj Kristus raz navždy trpel za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu. Bol usmrtený v tele, ale Duchom oživený. (1.Pt 3, 18)

Jahve Mekadeshem – Boh, ktorý vás posväcuje

Buďte mi svätí, lebo ja, Pán, som svätý a ja som si vás oddelil od národov, aby ste boli moji! (Lev 20, 26)

Svätý znamená oddelený. Oddelený od sveta, oddelený pre Boha. Môže to byť jednotlivec i celý národ, v tomto prípade Izrael.

Ukážte, že ste svätí, a buďte svätí, lebo ja som Pán, váš Boh! Zachovávajte moje príkazy a plňte ich; ja som Pán (Jahve), ktorý vás posväcuje. (Lev. 20, 7 -8)

Ďalej Pán prikázal Mojžišovi: „Povedz Izraelitom: “Zachovávajte moju sobotu! Veď ona je znamením medzi mnou a vami z pokolenia na pokolenie, aby sa poznalo, že ja som Pán (Jahve), ktorý vás posväcuje! (Ex 31, 12 – 13) 

Jahve Shalom – Pán je pokoj

S týmto označením sa stretávame v knihe Sudcov, 6. kapitole, kde Boží anjel sa ukáže Gedeonovi pri mlátení pšenice a dáva mu posolstvo, že on má vyslobodiť Izrael z ruky utláčateľov, Madiánčanov.

Tu prišiel Pánov anjel a sadol si pod dub pri Efre, ktorý patril Abiezerovcovi Joasovi, keď práve jeho syn Gedeon mlátil pšenicu na lise, aby ju zachránil pred Madiánčanmi. Pánov anjel sa mu zjavil a prihovoril sa mu: „Pán s tebou, udatný hrdina!“ Gedeon mu odpovedal: „Prepáč, môj pane! Keď je Pán s nami, prečo nás toto všetko postihlo? A kde sú všetky jeho divy, o ktorých nám rozprávali naši otcovia, keď hovorili: “Pán nás vyviedol z Egypta”? Teraz nás Pán opustil a vydal do ruky Madiánčanov.“ Pán sa k nemu obrátil a povedal: „Choď s touto svojou silou a vysloboď Izrael z ruky Madiánčanov! Posielam ťa!“ On mu odvetil: „Prepáč, môj pane! Čím mám vyslobodiť Izrael? Veď moja rodina je najbiednejšia v Manassesovi a ja som najmenší v dome môjho otca!“ Pán mu povedal: „Keď som ja s tebou, tak Madiánčanov porazíš ako jediného muža!“ Nato mu povedal: „Ak som našiel milosť v tvojich očiach, tak mi daj znamenie, že si to ty, ktorý hovorí so mnou! Ale neodchádzaj odtiaľto, dokiaľ sa k tebe nevrátim a neprinesiem ti dar a nepredložím ti ho!“ On odpovedal: „Ja dočkám, kým sa nevrátiš.“ Tu Gedeon odišiel a pripravil kozliatko a nekvasené chleby z efy múky. Mäso vložil do koša a odvar nalial do hrnca. Zaniesol to k nemu pod dub a ponúkol ho tým. Boží anjel mu povedal: „Vezmi mäso i nekvasené chleby, polož to na tú skalu a vylej na to odvar!“ Aj tak urobil. Tu vystrel Pánov anjel koniec palice, ktorú mal v ruke, a dotkol sa mäsa a nekvasených chlebov. I vyšľahol oheň zo skaly a strávil mäso aj nekvasené chleby. A Pánov anjel mu zmizol spred očí. Teraz Gedeon videl, že to bol Pánov anjel: „Beda mi, Pane, môj Bože“ – zvolal Gedeon, – „videl som Pánovho anjela z tváre do tváre!“ Ale Pán mu povedal: „Pokoj s tebou! Neboj sa! Nezomrieš!“ Gedeon tam postavil oltár Pánovi a nazval ho Pán (Jahve) je pokoj! Až do dnešného dňa je ešte v abiezerovskej Efre. (Sud 6, 11 – 24)

 Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. (Jn 14, 27)

No vy, čo ste boli kedysi ďalekí, stali ste sa teraz v Ježišovi Kristovi blízkymi skrze Kristovu krv. Veď on je náš pokoj… (Ef 2, 13 – 14)

Jahve Roi – Pán je môj pastier

Dávidov žalm. Pán (Jahve) je môj pastier, nič mi nechýba: pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu. I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou. Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj. Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. A budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní. (Ž 23)

Ja som dobrý pastier (Jahve Roi). Dobrý pastier kladie svoj život za ovce. Nájomník a ten, kto nie je pastier a ovce nie sú jeho, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká. A vlk ich chytá a rozháňa. Veď on je len nájomník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa. Ako mňa pozná Otec, aj ja poznám Otca a svoj život dávam za ovce. (Jn 10, 11 – 15)

El v hebrejčine znamená Boh.

Ježiš na kríži volá: Eli, Eli, lema sabakthani?

Elohim – vyjadruje množné číslo jedného Boha. Svätú trojicu. Pozrime sa na ďalšie kombinácie Božieho mena:

El- Roi – Boh, ktorý vidí

Nato Abrám povedal Saraj: Pozri, svoju slúžku máš vo svojej moci. Nalož s ňou, ako uznáš za dobré! Keď ju Saraj sužovala, Hagar od nej ušla. Keď ju Hospodinov anjel stretol pri prameni vody na púšti, pri prameni na ceste do Šúru, povedal jej: Hagar, Sarajina slúžka, odkiaľ prichádzaš a kam sa uberáš? Ona odpovedala: Utekám od svojej panej Saraj. Hospodinov anjel jej povedal: Vráť sa k svojej panej a buď jej poddaná! Hospodinov anjel jej ďalej oznámil: Rozmnožím tvoje potomstvo tak, že ho nebude možné spočítať. Hospodinov anjel ešte dodal: Pozri, počala si, porodíš syna a dáš mu meno Izmael, lebo Hospodin ťa počul v tvojom pokorení. Bude to človek ako divý osol, jeho ruka bude proti všetkým a ruky všetkých budú proti nemu; bude proti všetkým svojim bratom. Hagar nazvala Hospodina, ktorý ju oslovil, El-Roi. Povedala totiž: Či som tu nezahliadla toho, ktorý ma vidí? Preto sa tá studňa volá: Beér-Lachaj-Roi, a je medzi Kadéšom a Beredom. (Gn 16, 6 – 14)

El–EchadBoh je jeden

Počuj, Izrael, Pán (Jahve) je náš Boh, Pán jediný! A ty budeš milovať Pána (Jahveho), svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. A tieto slová, ktoré ti ja dnes prikazujem, nech sú v tvojom srdci, poúčaj o nich svojich synov a sám uvažuj o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť. (Dt 6, 4 – 10)

Toto hovorí Jahve, kráľ Izraela, vykupiteľ jeho, Pán zástupov: „Ja som prvý a ja som posledný, okrem mňa nieto Boha. (Iz 44, 6)

Ja som Pán (Jahve) a iného niet, okrem mňa nieto Boha. (Iz 45, 5)

El – Eljon – Boh najvyšší

A salemský kráľ Melchizedech priniesol chlieb a víno; bol totiž kňazom najvyššieho Boha

(El – Eljon). Požehnal ho a povedal: „Buď požehnaný, Abram, od najvyššieho Boha, Stvoriteľa neba a zeme! Nech je zvelebený najvyšší Boh, ktorý ti dal do rúk tvojich nepriateľov!“ (Gn 14, 18 – 20)

El – Chaj – Živý Boh

Nato sa Dávid pýtal mužov, ktorí stáli vedľa neho: „Čo môže čakať muž, ktorý porazí toho Filištínca a sníme hanbu z Izraela? Veď ktože je tento neobrezaný Filištínec, že hanobí šíky živého Boha (El – Chaj)!“ (1.Sam 17, 26)

Ale Pán je opravdivý Boh, on je Boh živý a večný kráľ, od jeho prchkosti trasie sa zem, národy nevydržia jeho hnev. (Jer 10, 10)

I prevrátili ste slová živého Boha, Pána zástupov, nášho Boha. (Jer 23, 36)

El-ŠaddajSilný Boh Všehomúci

Boh je všemohúci, môže urobiť čokoľvek. Čo chce, to aj uskutoční (bez akejkoľvek námahy) a niet na svete moci, okolnosti, alebo príčiny, ktorá by uskutočňovaniu Božej vôle zabránila, alebo jej činila prekážky.

Boh všetko stvoril, o všetko sa stará, udržuje a riadi. Je Pán neba, zeme a vesmíru.

Boh, ako El- Šaddaj sa ukázal Abrahámovi: Keď mal Abrám deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Hospodin a povedal: Ja som El-Šaddaj, choď stále predo mnou, buď bezúhonný. Uzavriem zmluvu medzi mnou a tebou a veľmi ťa rozmnožím. Abrám padol na tvár a Boh mu povedal: Toto je moja zmluva s tebou: Staneš sa otcom mnohých národov. Už sa nebudeš volať Abrám, tvoje meno bude Abrahám, lebo som ťa určil za otca mnohých národov. Preveľmi ťa rozmnožím a urobím z teba národy a vyjdú z teba aj králi. Zmluvu medzi mnou a tebou a tvojím potomstvom vo všetkých pokoleniach robím večnou zmluvou, že budem tvojím Bohom i Bohom tvojho potomstva. (Gn 17, 1 – 7)

O Božom mene El- Šaddaj môžeme čítať aj knihe Exodus: Boh oslovil Mojžiša a ubezpečil ho: Ja som Hospodin. Zjavil som sa Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi ako Všemohúci Boh (El- Šaddaj). Svoje meno Hospodin (Jahve) som im však nedal poznať. (Ex 6, 2 – 3)

 V žalme 91 čítame: Kto býva v úkryte Najvyššieho, odpočíva v tôni Všemohúceho (El- Šaddaj), nech povie Hospodinovi (Jahvemu): Moje útočisko a moja pevnosť je môj Boh, v ktorého dúfam. (Ž 91, 1-2)

El- OlamBoh večnosti, Boh je večný, odvekov až na veky.

Potom vzal Abrahám ovce a junce a dal ich Abimelechovi a obaja uzavreli zmluvu. Sedem jahníc však oddelil osobitne. I opýtal sa ho Abimelech: „Čo má znamenať tých sedem, osobitne oddelených jahníc?“ On odpovedal: „Týchto sedem jahníc musíš vziať odo mňa, aby mi to bolo svedectvom, že som ja vykopal túto studňu.“ Preto sa tá studňa volá Bersabe, lebo tam obaja prisahali. Takto uzavreli zmluvu pri Bersabe. Potom sa Abimelech a veliteľ vojska Pichol pobrali a vrátili sa do filištínskej krajiny. Abrahám však zasadil pri Bersabe tamarišku a vzýval tam meno Pána, večného Boha (El – Olam). A Abrahám býval dlhší čas ako cudzinec vo filištínskej krajine. (Gn 21, 27 – 34)

 

 

Autor: Dario Máček
Foto: Pixabay

Categories: Komentáře

Leave A Reply

Your email address will not be published.

Přejít k navigační liště