Biskup Jozef Haľko: O situácii v Iraku a návšteve zničeného mesta Karakoš (rozhovor)

Jozef Haľko je rímskokatolícky pomocný biskup a generálny vikár Bratislavskej rímskokatolíckej arcidiecézy a profesor cirkevných dejín na RKCMBF UK v Bratislave. Biskup bol v apríli v Iraku osobne povzbudiť Slovákov, ktorí na mieste pracujú a navštíviť projekty podporené biskupmi Slovenska. Poprosili sme ho, aby nám priblížil svoje skúsenosti z jeho návštevy.

Na začiatok by som sa spýtal, ako ste sa vlastne do Iraku dostal a prečo práve Vy?

Do Iraku som išiel  z dvoch dôvodov: v rámci KBS mám na starosti utečeneckú otázku a tiež mám na starosti Slovákov v zahraničí. A keďže v zahraničí, čiže v Iraku, sa Slováci podieľajú na pomoci utečencom, bol to dostatočný dôvod  tam vycestovať. Ale  na prvom mieste stojí predsa len snaha tak čisto ľudsky podporiť tých, ktorí trpia a ktorí trpiacim pomáhajú.

Aké miesta ste v Iraku navštívil?

Navštívili sme napríklad mesto Kirkuk, či Šerfadin, ale Mosul sme  obchádzali, lebo práve doň sa stiahli islamský militanti. Navštívili sme tiež miesta, kde boli realizované charitatívne projekty Slovenskej katolíckej Charity a Konferencie biskupov Slovenska.

Samovražední atentátnici operujú už aj vo vládou ovládaných územiach. Nemal ste strach o vlastnú bezpečnosť?

Keď sa nachádzate uprostred tej reálnej situácie, akosi ani nemáte  čas na strach. Uvedomujete si, že ste prišli vykonať niečo konkrétne, podporiť tých, ktorí sú tam dobrovoľne dlhodobo, a tak som pocity strachu nemal. Moji sprievodcovia by ma neboli vzali na vysoko rizikové miesta. No keď sa oni neboja tam byť dlhé mesiace, mám sa ja  báť byť tam s nimi štyri dni?

Stretol ste sa ľuďmi, čo priamo prežili teror ISIS?

Bol som napríklad priamo v miestnosti, ktorú prepadli islamský militanti v jednom dievčenskom študentskom internáte, a kde sa študentky dlhé hodiny skrývali pod posteľami, aby si zachránili holý život. Videl som tam stopy po streľbe.

Aký pocit ste mal pri slúžení omše vo vypálenom kostole v Karakoši? Zažil ste niekedy podobné podmienky?

Nie, to bola  jedinečná skúsenosť, pocit pri slúženie tej svätej omše som mal, ako keby sa smrť dotýkala so životom, akoby smrť prenikalo zmŕtvychvstanie. Kostol vypálený a zdevastovaný, ale  na oltári sa sprítomňovala najsvätejšia obeta Ježiša Krista: to pokladám za čosi jedinečné,  za zážitok Zmŕtvychvstania. O to viac, že medzi veriacimi sedela aj jedna rodina, ktorá sa práve vrátila ku svojmu zbombardovaného domu, aby tu znovu začali žiť.

 

 

Aká je súčasná situácia kresťanov v Iraku? Hodne sa píše o exode kresťanov do USA, Kanady, či Európy. Stretol ste sa s touto myšlienkou medzi tamojšími kresťanmi?

Tamojší biskupi naliehajú, aby sme okrem ochoty prijať utečencov v našich krajinách vyvinuli maximálne úsilie, aby sa utečenci mohli vrátiť do svojich domovov. Je tu totiž aj výslovný zámer  vypudiť kresťanov z tejto zóny  a tým ich  úplne vymazať z mapy tejto krajiny. Čím viac kresťanov odchádza, tým oslabenejší sú kresťania, ktorí zostávajú.

Mali by sa podľa Vás kresťania vracať späť a pomáhať budovať svoje komunity v Sýrii a Iraku?

Ťažko môžem  ja hovoriť, čo by kresťania mali alebo nemali, pretože oni sami vedia najlepšie vyhodnotiť vlastnú situáciu. Prajem im veľa sily  a najmä aj podmienky k tomu, aby nakoniec mohli prísť domov a začať nový život nových v stabilnejších podmienkach.

Počas pobytu ste sa stretol aj s cirkevnými hodnostármi. Ako sa oni pozerajú na situáciu vo svojej krajine?

Najintenzívnejšie som komunikoval s biskupom Mirkisom v diecéze Kirkuk, ktorý je veľkým mužom nádeje. Napriek veľmi ťažkej situácii nestráca víziu: verí, že situácia sa bude dať zlepšiť, čím vykonáva úlohu pastiera,  je autoritou pomáhajúcou všetkým bez rozdielu, bez rozdielu náboženstva.

Ako môžu kresťania v Európe najlepšie pomôcť tam žijúcim veriacim?

Predovšetkým modlitbou, potom každý vo vlastnej kompetencií a možnostiach na poli konkrétnej pomoci, ale aj na poli celoplošných zmien smerujúcich k mieru, ktorý umožní postihnutým vrátiť sa do svojich domov a začať normálny život.

Kam smerovala finančná pomoc?

Finančná pomoc smerovala na hĺbenie studní, ktoré boli nedávno slávnostne uvedené do prevádzky. Ďalšie prostriedky boli poskytnuté  na podporu študentov, nútených pokračovať v štúdiu v sťažených podmienkach, a tiež na Kliniku blahoslavenej sestry Zdenky.

-mn-
Foto: Youtube

Categories: Společnost

Leave A Reply

Your email address will not be published.